Proste to tak je. Viera a rozum sú nepriatelia stojaci na opačnej strane ringu. A Luther nebol jediný, kto to dobre vedel.
Bibliu nedokážete čítať s rozumom a ostať veriaci. Musíte vieru násilne pretlačiť pred racionalitu.
A aj napriek upotenej, uplakanej a úmornej snahe väčšiny kresťanov spájať racionalitu s ich vierou v Boha, sú tieto vecičky...
Keď je potrebné presadiť príbeh o Ježišovi v krajinách, kde ľudia prejavujú málo empatie voči tmavému chlapíkovi z blízkeho východu rozprávajúcim po aramejsky, tak treba z neho urobiť sympaťáka s rišavými, blonďavými alebo dredovými vlasmi. Žiaden problém. A taký sa Vám bude aj zjavovať pri zážitkoch blízko smrti.
Kresťanstvo sa pokúsilo približne...
Žijeme v dobe, kedy sa už nemusíme báť premýšľať. Ignorovanie kedysi štandardnej odpovede "To Boh" nás priviedlo k množstvu skvelých poznatkov o svete. Už niekoľko storočí nie je "To Boh" odpoveďou na prírodné úkazy, pohyby planét, choroby či vznik zložitých organizmov. To všetko sme zodpovedali aj vďaka našej zvedavosti.
Kto vie, nepotrebuje veriť. Viera začala byť potrebná až v moderných náboženstvách, keď veda začala vyvracať sväté knihy stranu po strane.
Naši predkovia "vedeli", čo je za všetkými nezodpovedanými otázkami. Pôvodní kresťania VEDELI, že za zemetraseniami sa skrýva hnev Hospodina, antickí Gréci VEDELI, že nastávajú vtedy, keď nahnevaný Poseidon vrazí...
Dnes tu mám dva skvelé citáty o tvrdeniach a dôkazoch.
Prvý výrok je už dnes všeobecne známym aforizmom, ktorý možno poznáte pod názvom "Sagan stadard". Carl Sagan v tejto forme výrok uviedol v relácii Cosmos (v 12. epizode) a popularizoval ním staršie výroky iných mysliteľov. Laplace už na začiatku 19. storočia v mierne odlišnom frázovaní povedal...
Sú veriaci, ktorým nijako zvlášť nezáleží na tom, čo je pravda a za pravdu o realite pokladajú to, čo im predloží ich náboženstvo. Intelektuálna lenivosť je síce v istej miere prijateľná (hlavne pri zložitých filozofických otázkach) avšak pri náboženských tvrdeniach je tak očividne jasné, že VIERA nedokáže byť vhodnou metódou určovania pravdivosti....
Boli časy, kedy viera v prapodivné vysvetlenia fungovania sveta bola jediná možnosť, ako nájsť aspoň nejakú odpoveď. Zvedavosť bola uspokojená, aj keď nemusela byť pravdivá. Pri vytváraní civilizácií sa proto-náboženstvo stávalo dokonca praktickou záležitosťou.
Nástupom antickej filozofie však človek začal hľadať vo vysvetleniach logiku a snažil sa...
Táto scéna z filmu Johanka z Arku (z roku 1999 od Luca Bessona) je prekrásnou ukážkou konfirmačného skreslenia tak typického (aj) pre teistickú myseľ. Pri konfirmačnom skreslení ide o tendenciu interpretovať určité situácie takým spôsobom, ktorý potvrdí vopred vytvorené presvedčenie. Ďalšie alternatívy k vysvetleniu situácie sú totiž v mozgu...
Vždy mi prišla myšlienka strachu pred vlastným MILUJÚCIM Bohom akosi znepokojujúca. Ale niet sa čomu diviť.
Boh stvoril dobro i zlo (Izaiáš 45:7 Ja, ktorý formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím pokoj a tvorím zlo, ja Hospodin činím to všetko).
A našiel si pre všetkých aj náležitú božsky-hroznú odplatu (Zjavenie Jána 21:8 Ale zbabelci, neveriaci,...
Skvelým príkladom prispôsobovania viery sú katolíci. Ich učenie sa v určitých častiach tak výrazne líši od učenia Biblie, že to už snáď ani nemôže byť kresťanstvo. Preto veľká časť protestantov nepokladá katolíkov za kresťanov.