Kto vie, nepotrebuje veriť. Viera začala byť potrebná až v moderných náboženstvách, keď veda začala vyvracať sväté knihy stranu po strane.
Naši predkovia "vedeli", čo je za všetkými nezodpovedanými otázkami. Pôvodní kresťania VEDELI, že za zemetraseniami sa skrýva hnev Hospodina, antickí Gréci VEDELI, že nastávajú vtedy, keď nahnevaný Poseidon vrazí...
Žijeme v dobe, kedy sa už nemusíme báť premýšľať. Ignorovanie kedysi štandardnej odpovede "To Boh" nás priviedlo k množstvu skvelých poznatkov o svete. Už niekoľko storočí nie je "To Boh" odpoveďou na prírodné úkazy, pohyby planét, choroby či vznik zložitých organizmov. To všetko sme zodpovedali aj vďaka našej zvedavosti.
Keď je potrebné presadiť príbeh o Ježišovi v krajinách, kde ľudia prejavujú málo empatie voči tmavému chlapíkovi z blízkeho východu rozprávajúcim po aramejsky, tak treba z neho urobiť sympaťáka s rišavými, blonďavými alebo dredovými vlasmi. Žiaden problém. A taký sa Vám bude aj zjavovať pri zážitkoch blízko smrti.
Kresťanstvo sa pokúsilo približne...
Proste to tak je. Viera a rozum sú nepriatelia stojaci na opačnej strane ringu. A Luther nebol jediný, kto to dobre vedel.
Bibliu nedokážete čítať s rozumom a ostať veriaci. Musíte vieru násilne pretlačiť pred racionalitu.
A aj napriek upotenej, uplakanej a úmornej snahe väčšiny kresťanov spájať racionalitu s ich vierou v Boha, sú tieto vecičky...