Podcast 16

Biblické novozákonné evanjeliá a listy sú podstatným zdrojom viery kresťanov (okrem údajných zjavení a osobných zážitkov na nezistiteľnej úrovni). Preto je veľmi dôležité a podstatné vedieť, ako tieto príbehy vôbec vznikali a ako sa dostali do Biblie v podobe, ktorú poznáme dnes.

Mnohí kresťania totiž veria, a najskôr sa o to ani nikdy nezaujímali, že knihy spísali krátko po udalostiach očití svedkovia alebo ľudia veľmi blízki očitým svedkom a preto sú príbehy viac než hodnoverné. Malé odchýlky vraj vyreguloval ešte nejaký ten duch svätý, ktorý viedol ruku autorov. Preto tu máme dokonalú knihu, ktorú možno citovať. Veľká časť kresťanov (hlavne v zámorí) dokonca verí tomu, že ide o doslovné Božie slovo bez jedinej chyby.

Toto má však od reality na hony ďaleko. Pozrime sa teda, ako to bolo. Poznávanie procesu kanonizácie rozdelím do viacerých tematických celkov.

Najprv sa zamyslíme nad dlhoročným ústnym šírením príbehov o Ježišovi (tzv. ľudovou slovesnosťou) ešte pred spísaním prvých evanjelií desiatky rokov po udalostiach a následne sa pozrieme skeptickým okom na chyby pri spisovaní, kopírovaní a dotváraní rukopisov.

V ďalšom podcaste si potom vyrozprávame príbeh o skutočných autoroch štyroch kanonizovaných evanjelií, alebo skôr o tom, prečo to pravdepodobne neboli tí, ktorí sú za autorov považovaní, a spomeniem aj desiatky ďalších pôvodne stratených a neskôr znovuobjavených apokryfných príbehov o Ježišovi, ktoré kolovali medzi prvými kresťanmi a do Biblie sa nedostali, lebo práve ortodoxná cirkev bitvu medzi vetvami kresťanstva vyhrala a práve toto boli jej favorizované príbehy. Kresťanstvo mohlo byť naozaj úplne iné, ak by vyberal niekto iný. Ale o tom až nabudúce.

Proces vytvárania kultu osobnosti okolo židovského mesiáša Ježiša, nebol ani zďaleka tak jasný a hladký, ako by si mnohí kresťania predstavovali. Novozákonná časť Biblie nie je ani náhodou hodnovernejší zdroj faktov, než tá starozákonná.

Obrovská väčšina historikov i teológov sa zhoduje v tom, že evanjeliá boli spísané najskôr 40 - 65 rokov po udalostiach. Do tej doby nebolo ani potrebné ich spisovať, keďže druhý príchod Ježiša predsa mal nastať ešte počas života jeho nasledovníkov (tak ako to Ježiš sľuboval v nie jednom evanjeliu) a kto by strácal čas písaním príbehov pre budúce generácie, keď už bol koniec sveta za rohom.

Na stránke earlychristianwritings.com nájdete pravdepodobné roky spísania jednotlivých biblických i mimobiblických kníh tak, ako sú všeobecne akceptované. Vidieť, že niektoré apokryfné (mimobiblické) evanjeliá a knihy vznikali ešte skôr, než tie kanonizované (čo to dotiahli až do Biblie). Všetky však boli spísané až DESIATKY ROKOV po udalostiach.

Viete si predstaviť, že by niekto dnes po prvýkrát spísal niečo napríklad o Alexandrovi Dubčekovi? Iba z toho, čo si ľudia o ňom hovoria či pamätajú - ak by nebol jediný písomný záznam o jeho živote? Samozrejme by vznikli rôzne príbehy a bolo by ťažké nie len vybrať "pravdivé" a vylúčiť nepravdivé, ale aj garantovať, že v tých "pravdivých" sa naozaj zachovali presné informácie.

Takže čo sa dialo s príbehmi o Ježišovi predtým, než boli po prvýkrát spísané? Predávali sa ústne medzi ľudom v dobe presiaknutej poverami. Nemáme žiadne priame záznamy z obdobia jeho života. Iba spomienky spísané dlho po udalostiach od ľudí, ktorí ani neboli očitými svedkami.

Existujú viaceré problémy s deklarovaním, že aj napriek dlhodobému predávaniu príbehov medzi ľuďmi ostávajú tieto príbehy stále presné a môžeme doslova citovať, čo historický Ježiš povedal a čo sa v tej dobe naozaj dialo.

UHOL POHĽADU

Ešte skôr než sa pozrieme na proces predávania príbehov medzi ľuďmi, zamyslime sa ešte v krátkosti nad tým, či sú výpovede očitých svedkov dokonalým popisom toho, čo sa udialo. Z každodennej praxe vieme, že už na počiatku pri prvom prerozprávaní sa príbehy málo kedy zhodujú s realitou. Sú to skôr skreslené pohľady určitých ľudí v závislosti na tom, ako sa k tomu čo vidia postavia a ako to chcú chápať vzhľadom na okolnosti a situáciu v ktorej sa nachádzajú. Kto to z vás ešte nezažil? Asi nikto.

Len sa pozrite na jedinú vybranú udalosť spred nedávnej doby. Míting ĽSNS v Košiciach v Januári roku 2020 ospevovala strana na svojich stránkach ako úžasný úspech a fotila davy ľudí pred tribúnou. Z druhej strany sa však objavovali správy napríklad od "mladých proti fašizmu" či z organizácie "Košice bez nenávisti", ktorí dávali ucelenejšie fotky, na ktorých bolo vidieť niekoľkonásobnú prevahu anti-extrémistov s nápismi "Fašisti choďte domov. My vás tu nechceme." Jediná skutočnosť popísaná v dvoch zdrojoch krátko po udalosti diametrálne rozdielnym spôsobom.

Rovnako extrémne odlišné správy nájdete aj o predvolebných turné Trumpa či o krokoch Putina. Proste čo človek, to uhol pohľadu a aj úplne odlišné konfirmačné skreslenie, ktoré vytvára širokospektrálne príbehy o tých istých udalostiach. A to vo svete, v ktorom stovky očitých svedkov natáčajú udalosti na svoje smartfóny a publikujú to pár minút po udalosti.

Ako sa potom môžeme spoľahnúť na presné vyrozprávanie príbehov v dobe, kedy ľudia obohacovali svoje ťažké životy rozprávaním zaujímavých príbehov a štandardnou reakciou na triky šarlatánov a iluzionistov bolo "To musí byť zázrak!"

PRÍBEHY SA ČASOM MENIA

Navyše pohľad na udalosti sa mení aj časom a v závislosti na dobe v ktorej sme sa ocitli. Ešte pred pár desiatkami rokov bol Krištof Kolumbus pre veľkú časť Američanov objaviteľom a hrdinom. Dnes ho vníma stále viac ľudí skôr ako dobyvateľa a ničiteľa pôvodných národov. Lenin bol pred desiatkami rokov pre nás hrdina a dnes ho veľa ľudí z rovnakej oblasti (dokonca tí istí ľudia) skôr vníma ako zakladateľa utlačovateľského režimu. Prečo by mal byť názor na Ježiša počas desiatok rokov predávania legiend nemenný?

Príbehy sa teda časom menia - zo dňa na deň a o to viac sa menia v priebehu desiatok rokov.

Jedným z dôvodov je samozrejme to, že naše spomienky sa časom výrazne skresľujú. Každý sa domnieva, že jeho sa to netýka, no je to vedecky potvrdený fakt. Nie len že na mnohé zabúdame, ale interpretujeme si ich časom ináč. Dokonca niektoré cudzie myšlienky sa do našich mozgov vedia podvedome infiltrovať a my ich pokladáme za vlastné a sme si istí ich presnosťou a tým, že sú zaručene iba naše a nezmenené. Na to boli robené mnohé štúdie kognitívnych psychológov, ktorí jasne dokázali, ako veľmi sa naše spomienky časom modifikujú a ako ich dokážu pozmeňovať nové udalosti. Občas si dokonca vytvárame úplne nové falošné spomienky. Ako uvádza aj americký neurovedec David Eagleman vo svojej knihe Mozog: "Naša minulosť nie je hodnoverný záznam. Je to skôr rekonštrukcia, ktorá občas nemá ďaleko k mýtom."

A ešte viac sa menia príbehy v prostredí ľudí, ktorí si príbehy predávajú iba ústne. Tam dochádza k ďalším chybám pri prenose informácií. Hlavne ak je to v dobe, kedy ľudia ešte nepoužívajú písomné záznamy!!!

Často sa nám snažia kresťanskí teológovia nahovoriť, že v dávnej dobe si ľudia dokázali memorovať a predávať príbehy veľmi presne. Že vtedy mali ľudia mozgy na to stavané a navyknuté. To nemá s realitou samozrejme nič spoločné a je to len zbožné prianie mnohých kresťanov, ktorí nevedia, ako z tejto situácie vykľučkovať. Mnohí kultúrni antropológovia (ako napr. Milman Parry, Albert Lord, Walter Ong a mnohí ďalší) robili podrobné štúdie a výskumy ohľadne ústneho predávania informácií a príbehov nie len v modernej dobe ale aj v dobe, o ktorej sa tvrdí, že bola založená na ústnom predávaní a ľudia údajne oveľa spoľahlivejšie memorovali detailné znenia príbehov a presné informácie. Toto bolo jednoznačne vyvrátené bezpočtom štúdií a všetci títo bádatelia sa na tom zhodnú. Príbehy sa vždy menili, okrášľovali, zámerne či nezámerne pretvárali. Často výrazne a nie len v maličkostiach. Občas bol následne interpretovaný príbeh nie len jemne pozmenený, no dvakrát taký dlhý!!!

Evanjeliá sú príbehy o Kristovi, ktoré sa dajú vyrozprávať v rozmedzí 1 až 3 hodín na evanjelium. Je to pomerne dlhý a podrobný text. Koľko zmien sa prenesie z jednej osoby na druhú pri prerozprávaní? Nie len zabúdaním či nepochopením, ale aj iným uhlom pohľadu na príbeh a pocitom z neho. To všetko mení spôsob a obsah nového podania.

Stačí si pozrieť, ako funguje známa party hra "Tichá pošta" (V USA známa pod názvom "Telephone game" alebo v Británii ako "Chinese Whispers"). V kruhu viacerých ľudí pošepká prvá osoba jednu vetu druhej do ucha. Tá to povie ďalšej a tá ďalšej. Na konci oznámi posledný nahlas znenie vety, ktorá sa k nemu dostala. Prvý prezradí pôvodné znenie a takmer vždy z toho vznikne zjavne skomolená interpretácia pôvodnej vety.

Tu však ide o jednu jedinú vetu, ktorá sa predáva v priebehu pár minút v malom kruhu ľudí. Čo tak celé príbehy, ktoré sa predávali medzi neznámym počtom ľudí v priebehu desiatok rokov a nikto to nebol schopný spísať, pričom zámerom ľudí bolo presviedčať iných na svoju vieru.... Nuž určite si viete predstaviť, nakoľko sa taký príbeh dokáže prikrášliť. Je to jasne viditeľné aj v počte zázrakov medzi prvým spísaným evanjeliom (podľa Marka - ca. rok 70 n.l.) a posledným (podľa Jána - ca. rok 95 n.l.) Zázrakov časom pribúda.

DÔKAZOM SÚ AJ ROZDIELY V EVANJELIÁCH

O tom, že boli príbehy o Ježišovi prikrášľované svedčia aj rozdiely v evanjeliách. Práve zmeny v názoroch na to kto bol Ježiš a čo znamenal a vykonal (a to nevravím len o štyroch kanonizovaných evanjeliách ale aj desiatkach mimobiblických apokryfných) sú badateľné v extrémne rozdielnych spravách o jeho živote. A to sa nám zachovalo do dnes pravdepodobne len malé množstvo z pôvodných kresťanských príbehov (ortodoxných, židokresťanských i gnostických). Nie všetky boli spísané a zaiste nie všetky sme objavili. A tie rozdiely v chápaní Ježiša sú ohromujúce.

Príbehy sa teda časom takmer s istotou nezámerne ale i zámerne obmieňali, prikrášľovali, dopĺňali a z časti pozabúdali. Skúste si porovnať napríklad rozpory medzi evanjeliami podľa Marka a Jána o tej istej udalosti - Ježišovej smrti. Krok po kroku. Užasnete, aké protirečenia tam nájdete. Nie je to iný pohľad na tú udalosť, ako tvrdia kresťania. To by bolo skôr dopĺňanie... To čo je v nich badateľné je protirečivý pohľad na udalosti, čo znamená, že niekto z nich nemôže mať pravdu a teda sa príbeh musel zmeniť. Jeden, druhý alebo OBIDVA. Nezabúdajte na desiatky ďalších mimobiblických evanjelií, ktoré rozprávajú ešte kontroverznejšie príbehy.

Najviac ma baví reakcia kresťanov, ktorí tvrdia, že práve tieto rozpory pridávajú na hodnovernosti. Mňa by naozaj zaujímalo, čo by tvrdili, ak by tam rozpory neboli...

Kresťania často argumentujú, že za šírením posolstva o Ježišovi bol predsa duch svätý, ktorý viedol ľudí k správnej interpretácii. Pýtam sa však, dal si duch svätý cigaretkovú pauzičku, pri každej nezrovnalosti, ktorá je zjavná v knihách Novej zmluvy? Sú všetky rozpory a protirečenia snáď dôkazom nekompetentnosti ducha svätého? Prečo keď už tak viedol ľudí správnym smerom to neurobil poriadne?

Mohol by som odporúčať množstvo zdrojov pre ďalšie štúdium tejto témy ústneho predávania príbehov, ktoré som využíval pri vytváraní tohto podcastu, no zo všetkých skvelých podkladov odporúčam pre tých zvedavých hlavne práce uznávaného novozákonného odborníka Barta Ehrmana a z jeho kníh k tejto téme určite "Jesus before the Gospels". V knihe sa venuje práve ústnym tradíciám, memorovaniu a samozrejme to všetko v spojitosti s novozákonnými knihami. Kto nemá záujem čítať, nájde aj množstvo jeho vyjadrení a stručných reviews na youtube. Dobrými výskumami sú aj (takmer storočie staré) štúdie nemeckého odborníka na Nový zákon Rudolfa Bultmanna, ktorý sa tejto tématike tiež (pioniersky) venoval a došiel k rovnakým záverom.

Presuňme sa teraz do doby, kedy sa príbehy spísali. Teda desiatky rokov po popisovaných udalostiach. Čo sa s príbehmi dialo potom? Je od tej doby už všetko jasné, isté a zachovávané s veľkou presnosťou? Vznikla teda Biblia hneď potom v tej podobe, ako ju poznáme? Nuž, nie.

Ľudská predstavivosť a rozličné interpretovanie príbehov vytvorili rôznorodé zvesti o Ježišovi. Rôzne evanjeliá boli populárne medzi jednotlivými rannými kresťanskými sektami. Tie zďaleka neboli tak jednotné v názore ako sú dnešné kresťanské denominácie. Podľa odborníkov zaoberajúcich sa gramotnosťou v staroveku vieme, že raní kresťania boli primárne tvorení negramotnými ľuďmi (len malé percento dokázalo čítať a písať), ktorí boli odkázaní na počúvanie kázni a nemali možnosť si overiť, či to, čo počujú je pôvodná zvesť. Z toho dôvodu existovala medzi ranými kresťanmi obrovská diverzita názorov na vieru v Ježiša a vo význam jeho smrti. Medzi nasledovníkmi Krista boli takí, čo ho považovali za človeka ale nie boha, iní zase za boha ale nie človeka, ďalší vraveli, že je človek aj boh súčasne a boli aj takí čo tvrdili, že sú dvaja - človek Ježiš a boh Kristus. Ďalší mali názor, že bohovia sú dvaja (krutý židovský Hospodin a dobrý Ježiš), iní zase tvrdili, že bohov je 12, prípadne 30 alebo dokonca 365. Jedni verili, že sa božský už narodil, iní vraveli, že do neho vstúpil duch svätý až pri krste (a narodil sa ako človek Márii a Jozefovi). Jedni trvali na tom, že Ježiš smrťou zachránil ľudstvo, iní, že jeho smrť nič neznamenala a boli dokonca takí, čo tvrdili, že vôbec nezomrel.

Toto všetko boli kresťania a ich viera vychádzala z ústne tradovaných príbehov. Títo kresťania trvali na tom, že ich verzia je jediná správna a že sa zakladá na učení Ježiša a jeho nasledovníkov. A keďže sa prisľúbený koniec sveta nekonal, chceli tieto príbehy predať ďalej a začali ich spisovať.

Pre historikov je výrazne ľahšie robiť závery z porovnávania písomných záznamov, lebo vieme presne preukázať rozdiely medzi rôznymi záznamami. Pri ústne tradovaných príbehoch je ťažké stanoviť, koľko z pôvodných príbehov ostalo nezmenených. Tam musíme iba nepriamo skúmať, aké procesy ovplyvňujú uchovávanie príbehov a predávanie z osoby na osobu. Môžeme sa len skepticky pozerať na tvrdenia, že kedysi ľudia dokázali dokonale memorovať dlhé príbehy a nemali žiadnu tendenciu či zámer príbehy meniť či prikrášľovať. Ako ukázali mnohé výskumy, na toto sa vonkoncom spoľahnúť nedá.

Avšak ako sa budem snažiť ukázať v tejto časti podcastu, písomné záznamy nie sú rovnako ani zďaleka tak hodnoverným zdrojom poznania Ježišovho života, ako by ste možno čakali. Nevravím, že sa menili tak zásadne, že by to malo vplyv na najhlavnejšie teologické otázky, no i zmeny čo nastali (a vieme o nich) majú vplyv na pochopenie Ježiša, jeho skutkov a hlavne silno ovplyvňujú tých kresťanov, ktorí veria v dokonalosť svätého písma. Je pre nich dôležité vedieť, či pociťoval hnev alebo súcit v Markovi 1:41. Či bol kľudný alebo úzkostný v Lukášovi 22:43-44. Takých zmien pri preklade či opisovaní podobných slov je veľmi veľa.

ORIGINÁLY ČI KÓPIE KÓPIÍ?

Otázka znie, z akého obdobia máme prvé záznamy? Vieme, že prvé knihy boli spísané najskôr desiatky rokov po udalostiach. Máme však tieto originálne dokumenty? Samozrejme že nemáme. Nemáme dokonca vôbec žiadne záznamy z celého prvého storočia!!!

Prvý ako-taký dôkaz záznamu je veľmi malý fragment (P52) z druhého storočia. Pravdepodobne okolo roku 150 n.l. čo uvádza paleografia podľa štýlu písma. Je to kúsok o veľkosti kreditnej karty, ktorý obsahuje pár slov z knihy Jána, kapitoly 18. Nič viac z celého druhého storočia sa nezachovalo!!!

Najstaršia neucelená kópia Markovho evanjelia (P45) je z roku 220 n.l. Tu už nehovoríme o rokoch či desaťročiach od udalostí, ale už takmer o dvoch storočiach. A to je naše prvé čiastočné evanjelium.

Najstarší KOMPLETNÝ písomný záznam akejkoľvek novozákonnej knihy (evanjelia či listu), ktorú dnes máme, je až z obdobia asi 300 rokov po prvom spísaní prvých kníh. Teda máme len kópiu kópie z mnohých kópií, ktorých presnosť pri opisovaní nevieme overiť.

Kresťania sa často oháňajú obrovskými číslami pri uvádzaní toho, koľko manuskriptov sa nám zachovalo. Že aké úžasné je, že z iných starých literárnych diel máme vždy len pár kópií, no Biblia sa zachovala v tak ohromnom množstve. Avšak z tých tisícok je 94% rukopisov z obdobia až po 9. storočí!!!

Ono je to fajn, ak chceme pochopiť, ako čítali Bibliu kresťania v druhom tisícročí. Avšak ak chceme vedieť, ako sa chápal Ježiš v prvom storočí, tak je tu problém.

SÚ ZACHOVANÉ KÓPIE DOKONALÉ A TOTOŽNÉ?

V roku 1707 Oxfordský historik John Mill skúmal asi stovku gréckych kópií (tých pomerne novších, keďže staré nemáme) a vytvoril verziu Nového zákona s poznámkami o všetkých dôležitejších rozdieloch medzi kópiami. Tých bolo 30 000! Banálnosti pritom vynechával. Samozrejme, že väčšina chýb sú preklepy, vynechané či zdvojené slová, prehliadnuté celé vety atď. Nič podstatné.

Ale nie všetky. Medzi týmito rozdielmi nájdeme aj dôležité zmeny.

Významnosť a vplyv menších zmien na celkové posolstvo nie je ani tak dôležitá, ako ukážka, že schopnosť prepisovania textov nie je zďaleka taká dokonalá, ako by si človek predstavoval. A tobôž nemohla byť v dobe prvých storočí, kedy ľudia prepisujúci prvé kópie neboli zďaleka takí vzdelaní a zbehlí v textových prejavoch, ako ľudia v neskorších dobách.

Často boli knihy prepisované nekompetentnými (z hľadiska obsahu) platenými pisármi. Navyše tí mali výrazne ťažšiu prácu, nakoľko antická gréčtina nie len že neobsahovala interpunkcie a veľké/malé písmená, ale dokonca neobsahovala ani medzery medzi slovami.

všetkotoboloakobyjednoslovototojeužnováveta

Jeden pekný ilustračný príklad použil Bart Ehrman vo svojom bestselleri "Misquoting Jesus", kde uviedol, že spojenie godisnowhere by si teista rád vyložil ako "God is now here", zatiaľ čo ateista by preferoval "God is nowhere".

Zo všetkých zmien v textoch je značná väčšina nepodstatná a nezaujímavá (a niektoré sa nedajú ani replikovať pri preklade - napr. grécky slovosled), aj keď môžu viesť k ohromným zmenám, ak sa tieto hrubé chyby stále nabaľujú pri kopírovaní kopírovaných textov. Tieto "preklepy" nemajú samozrejme takmer žiadny vplyv na výklad písma. Často však dochádza k zaujímavým, až komickým situáciám, ako je to napríklad pri jednom z nájdených útržkov (číslo 109). Prepisovač si neuvedomil pri prepisovaní Ježišovho rodokmeňa až k Adamovi (evanjelium podľa Lukáša 3:23), že vymenovanie predkov je spísané v dvoch stĺpcoch. Mal samozrejme najprv prepísať prvý stĺpec a následne druhý, no on pokračoval v riadku cez dva stĺpce, čo prinieslo veľmi zaujímavé výsledky.

HODIACE SA NÁHODY?

Do stredoveku sa počet evanjelií utriasol a vybrali sa len tie, čo prešli sitom ortodoxie. Boli medzi nimi tie, ktoré patrili k tým najobľúbenejším, ktoré sa v ranných cirkvách čítali. Ostatné boli zakázané.

Tie už prepisovali vysoko vzdelaní mnísi trénovaní v kopírovaní manuskriptov. No aj tu to písali ľudia bez slovníkov či vymožeností dnešnej doby, akými sú automatické podčiarkovanie slov červenou v textovom editore. Dopúšťali sa teda rôznych chýb. A nie len tých náhodných a neúmyselných. Ale často zámerne doplňovali a upravovali text, ak sa im zdal v rozpore s ich predstavou kontextu. Uvediem pár príkladov.

V evanjeliu podľa Lukáša, kapitola 2 je uvedený jediný príbeh zobrazujúci Ježiša ako dieťa (mimobiblických evanjelií detstva je však mnoho). Príbeh je o tom, ako si vyšla rodinka na výlet do Jeruzalema kvôli veľkonočným sviatkom a zabudli tam Ježiša. Našli ho až o tri dni (!) a to v chráme rozprávajúc sa s učiteľmi. Mária ho karhala: "Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali." Túto verziu nájdete v nových vydaniach, no niektorým kopírovačom pomenovanie Jozefa otcom akosi nesedelo (keďže Ježiš bol zrodený z panny) a tak sa niekde objavuje iba "ja som ťa hľadala", inde "my sme ťa hľadali" prípadne "Jozef a ja sme ťa hľadali". Je otázne, či šlo iba o pokĺznutie pera alebo o zámer na zbavenie sa problematickej časti.

Matúš, kapitola 24. napríklad hovorí príbeh o konci dní, kedy Ježiš rozpráva "Amen, hovorím vám, že toto pokolenie sa nepominie, kým sa toto všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. No o tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec." Niektorých prekladačov iritovalo, že syn Boží je ten, ktorý niečo nevie. Nemal by byť vševediaci ako Boh? Preto "ani Syn" je z mnohých neskorších manuskriptov proste odstránený.

Takýchto drobných zmien, ktoré sa záhadne javia ako "hodiace sa náhody" je mnoho. Nevieme, čo bolo zámerom pisateľov, no to, že sa text menil, je nad slnko jasné. Bart Ehrman uvádza v knihe aj s mnohými konkrétnymi odvolávkami (napr. na Marciona či Dionysiusa), že "medzi prvými kresťanmi bolo veľmi bežné modifikovať texty svätých písiem tak, aby vraveli to, čo oni považovali za ich význam."

Otázkou len ostáva, nakoľko boli uchránené knihy, ktoré sa dostali do biblického kanónu. Dalo by sa o tom diskutovať, no nedá sa to úplne vyvrátiť ani potvrdiť, keďže originály nemáme.

ZJAVNÉ EDITOVANIE

Čo je však omnoho dôležitejšie, existujú aj natoľko zjavné zmeny (ktoré dokázať vieme), že ich nikto nemôže pokladať za obyčajné omyly. Určite niektoré z príbehov, ktoré sa pôvodne v prvých verziách Biblie nevyskytovali, poznáte.

Prvým, notoricky známym, je Príbeh o cudzoložnici (Ján 7:53 - 8:11), ktorého citát "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameňom" určite každý počul. Je to príbeh, ktorý sa vôbec nenachádza v najstarších gréckych rukopisoch - Sinajskom kódexe, Vatikánskom kódexe, P66 či P75. Najstarší, ktorý tento príbeh obsahuje je až Bezov kódex z 5. storočia. V mnohých iných sa nachádza len čiastočne alebo na úplne iných miestach písma (dokonca občas aj v Lukášovi). Štylisticky jednoznačne nepatrí do evanjelia podľa Jána kvôli zjavne rozdielnej forme a výrazom. Tento príbeh existuje dokonca až v 13 rôznych verziách.

Mnoho protestantských kresťanov rovnako intenzívne bojuje aj za vylúčenie posledných veršov z evanjelia podľa Marka (16:9-20), keďže tieto boli rovnako dopísané až omnoho neskôr. Evanjelium v mnohých skorých verziách končí slovami "...nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu, pretože sa ich zmocnila hrôza a úžas. Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli." Bodka. Všetky ďalšie verše o tom, ako sa Ježiš začal všetkým postupne zjavovať, vrátane oznamovania, že kto v neho uverí bude ozdravovať chorých, hovoriť jazykmi, vyháňať démonov a piť jed a nezahynie... to všetko vrátane zasadnutia po Božej pravici (teda svojej pravici) bolo vymyslené a dopísané neskôr.

Výhovorkou niektorých kresťanov otvorene pripúšťajúcich pridanie týchto pasáži do evanjelií (ale bojujúcich za zachovanie v Biblii) je tvrdenie, že svätý duch možno neskôr oslovil ďalšieho autora, aby dodal tento odsek do písma. Úžasné.

Okrem týchto veršov je rovnako pochybných aj niekoľko ďalších dôležitých veršov. Napríklad o trojjedinom Bohu (1 Jan 5: 7-8) - jedinom mieste, kde sa explicitne spomína svätá trojica. Táto pasáž bola dlho zdrojom sporov medzi katolíkmi a protestantmi. Nachádza sa v dôležitých verziách Biblie (latinskej Vulgate či anglickej King James Bible), no nie v starých gréckych rukopisoch.

Taktiež príbeh o delení chleba a vína na Ježišovu pamiatku (Luk 22:19-20) nie je nájdený v mnohých starých rukopisoch.

Dokonca i verš "Bože odpusť im, lebo nevedia čo činia" (Luk 23:34). Ten chýba napr. v P75 a ďalších najstarších zachovaných papyrusoch, no nachádza sa v najstaršej kompletnej novozákonnej knihe, v Sinajskom kódexe. Bol teda dodatočne pridaný alebo naopak odobratý? Aké boli pôvodné slová autora?

Nová verzia anglicky písanej King James Bible napríklad obsahuje 16 úplne vynechaných veršov oproti staršej verzii z roku 1611. Napríklad čítate Jána 5:2, 5:3 a zrazu ste na 5:5. Verš 5:4 proste chýba. Jeden zo skorých pisateľov totiž túto časť napísal na okraj ako poznámku a po mnohých kopírovaniach sa dostala do hlavného textu a stala sa jeho súčasťou. Až neskorším štúdiom starších rukopisov sa na to prišlo a väčšina odborníkov tieto verše neuznáva za pôvodné.

V pôvodných gréckych knihách chýbali aj známe verše Lukáš 22:20 o poslednej večeri, Lukáš 24:12 o Petrovi nad hrobom, Lukáš 24:51 o stúpajúcom Ježišovi na nebesia a iné.

Samozrejme nie len novozákonne knihy boli pozmeňované. Pri starozákonných by sa dalo rovnako dlho (ak nie dlhšie) baviť o všetkých zmenách. Goliáš taktiež nebol až taký obor (šesť lakťov a jednu piaď) ako sa to píše dnes, len sa proste stala chybička pri kopírovaní knihy 1 Sam 17:4. Kedysi bol trošku menší (štyri lakte a jednu piaď). Ale o týchto rozprávkach niekedy inokedy.

Takže už vidíte, že nie len stálosť ústne tradovaných príbehov je extrémne neistá, ale dokonca aj spísané rukopisy, ktoré by už človek považoval za jasné a nemenné, majú mnoho úskalí. K téme silne odporúčam spomínaný bestseller "Misquoting Jesus - The Story Behind Who Changed the Bible and Why" s omnoho viac príkladmi a vysvetleniami.

Dajte mi vedieť, či sa vám táto téma páčila na sekularnenebo@gmail.com a nezabúdajte: Biblia je výtvorom človeka a nie zvestované slovo neomylného Boha.