Zoroastrizmus

Toto asi najstaršie monoteistické náboženstvo je však dnes na výraznom ústupe, keďže parsisti sú veľmi uzavretí a neprípustní okoliu. V indickom Dilí som chcel navštíviť ich chrám - Fire Temple, kde udržiavajú tzv. večný oheň, no prístup mi bol rázne odmietnutý. Navyše k parsistom nemôže nikto konvertovať. Žena, ktorá by si vzala neparsistu za manžela, by bola zo spoločenstva vylúčená a bolo by jej taktiež zabránené vstúpiť do chrámu. Pre tieto "samovražedné" pravidlá, toto náboženstvo nemá veľmi svetlú vyhliadku do budúcnosti.

Zoroastrizmus, ktorý vznikol pravdepodobne už v druhom tisícročí p.n.l (prvé písomné zmienky sú z 5. storočia p.n.l.) výrazne ovplyvnil vznik judaizmu (a teda aj kresťanstvo, islam a baháizmus) a niektoré jeho myšlienky prenikli aj do budhizmu. Má tiež veľa spoločného s hinduistickými védskymi spismi (navyše kravy sú v Zoroastrizme tiež posvätné, čo bolo zase opačným vplyvom)

Najvyšší boh je len jeden - Ahura Mazda, ktorý stvoril dve bytosti Spenta Mainju a Angra Mainju - dve rovnako mocné, večné a protichodné sily. Tie sústavne bojujú a vytvárajú potrebnú rovnováhu dobra a zla vo svete (podobné konceptu Jing Jang východných náboženstiev). Z tohto konceptu sa do judaizmu a kresťanstva pravdepodobne prebojovala myšlienka dobrého ducha svätého a zlého Satana.

Zakladateľom tohto náboženstva bol Zoroaster (Zarathuštra), ktorému bola údajne celá Avesta (svätá kniha) zjavená. Dnes sa mu už však pripisuje autorstvo iba istej časti tohto diela a niektorí dokonca pochybujú, či Zoroaster vôbec žil.

Zoroaster veril, že v boji medzi dobrom a zlom nakoniec zvíťazí dobro. Podľa parsistov stvoril Ahura Mazda svet na to, aby mu pomohol poraziť Angra Mainju.

Úlohou človeka je teda ustavične bojovať so zlom. Hľadajú teda celý život dobro a podľa toho sa aj správajú. Veria, že za ich dobré skutky budú po smrti odmenení a za zlé potrestaní.

V učení zoroastrizmu je možné nájsť aj popis posledného súdu podobne ako v kresťanstve, kedy dôjde k vzkrieseniu mŕtvych. Dokonca v tomto učení nájdeme aj časť, ktorá popisuje príchod spasiteľa, ktorý sa narodí z panny oplodnenej semenom Zoroastra.

Nebesia, peklo, vykúpenie, spása a apokalypsa sa tu vyskytujú taktiež. Koncept slobodnej vôle, tak dôležitý pre kresťanstvo, je možné nájsť rovnako už v Zoroastrizme.

Ústrednou myšlienkou tohto náboženstva je teda konať dobro a tým prispieť k očiste a správnemu usporiadaniu vesmíru (na rozdiel od kresťanstva napríklad, kde je najdôležitejšie veriť a uctievať Ježiša Krista).

Niektoré myšlienky zoroastrizmu sú preukázateľne staršie než biblické (ako dualizmus - v kresťanstve s osobou Satana v hlavnej úlohe), no niektoré sú otázne a mohli byť do Avesty vsunuté neskôr (napr. zrodenie z panny).

Neskoršie vkladanie veršov je zjavné aj v niektorých biblických príbehoch (napríklad tom o cudzoložnici či posledné verše Markovho evanjelia). Sú to bežné náboženské praktiky a Avesta by nebola prvá a ani posledná.

Je úplne isté, že príbehy o celosvetovej potope (takmer dokonale okopírované z príbehu o Gilgamešovi), o raji, zrodení z panny, súdnom dni, pekle atď boli do Biblie prevzaté JASNE z gréckej, egyptskej, mezopotámskej a iných kultúr. O tom nie je potreba už ani diskutovať.

Ktoré hore spomínané myšlienky však prišli priamo zo zoroastrizmu a ktoré z iných náboženstiev, však nie je vždy až také jasné a musí byť skúmané z hľadiska historických udalostí.

Pre náboženských skeptikov (ako ja) je dôležité poznať toto náboženstvo, aby sme pochopili vzájomné väzby, ovplyvňovanie a evolúciu náboženstiev. Existencia a učenie náboženstiev sa dá jednoducho pochopiť pozorovaním ich vývoja, ktoré jednoznačne ukazuje, že nie sú inšpirované božstvami, ale jednoducho POSTUPNE prispôsobované ľuďmi od doby, kedy sa jaskynní ľudia po prvýkrát pokúšali vysvetliť svet.