Víťazi píšu históriu - a Judáš to nedal.

...alebo o tom, za akú inú pravdu sa mohli dnes kresťania biť.

Na rozdiel od dnešného vtipného obrázka je ďalší text už seriózny a postavený na faktických poznatkoch z posledného výskumu novonájdených evanjelií o Ježišovi:

V roku 1978 sa v Egyptskej púšti neďaleko Nág Hammádi (kde boli objavené aj desiatky ďalších významných spisov o Ježišovi) našiel starobylý dokument, ktorý bol identifikovaný ako Evanjelium podľa Judáša Iškariotského. Nálezca ho nedokázal najprv výhodne predať a tak ho uložil v trezore na pár rokov bez hlbšieho povedomia o jeho významnosti a vonku sa dostalo až v roku 1983.

Dovtedy sa vedelo o jeho možnej existencii iba zo spisov otcov rannej cirkvi, ktoré výslovne zakazovali čítať toto i ďalšie gnostické evanjeliá - viac podrobností však nebolo známych. 

Vo veľmi zlom stave Judášove evanjelium nakoniec objavili vedci, ktorí následne dlhé roky úmorne pracovali na jeho zložení a rozlúštení. Jeho čiastočný preklad bol publikovaný až v roku 2006. Jednoznačne (a vedecky preukázateľne) sa jedná o starobylý dokument z približne tretieho až štvrtého storočia nášho letopočtu,

Je jasné, že toto evanjelium nenapísal Judáš Iškariotský a ani nikto, kto ho osobne poznal. Ale to je rovnako jasné aj o štyroch biblických evanjeliách. Autorom ani jedného nie je ten, ktorý sa spomína v jeho názve. Všetky písali anonymní prvokresťania až desiatky rokov po tom, ako sa tieto príbehy ústne predávali a pozmeňovali medzi mnohými ľuďmi s rôznymi záujmami.

V Judášovom evanjeliu je uvedené okrem iného aj to, že Ježiš dal Judášovi priamo príkaz, aby ho zradil. Judáš pomohol Ježišovi naplniť jeho plán a ako jediný bol o skutočnom Ježišovom zámere oboznámený. Evanjelium teda premieňa všeobecne známu zradu na prejav poslušnosti a lásky. Judáš bol hrdinom, ktorý vykonal láskavý čin a pomohol Ježišovi oslobodiť sa z väzenia - svojho tela. Ostatní apoštoli mu závideli a preklínali ho za to. Podľa tohto evanjelia je Judáš ten, ktorý mal všetkých viesť. Bol jediný z apoštolov, ktorý pochopil Ježišove učenie a na rozdiel od ostatných dvanástich apoštolov nebolo jeho uctievanie boha-stvoriteľa pomýlené.

Je teda logické, že toto evanjelium nemohlo byť súčasne použité so štvoricou kanonizovanými evanjeliami (podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána) v Novom Zákone. Aj keď tieto štyri si kde-tu odporujú či líčia udalosti výrazne ináč, toto by bol výrazný rozkol s doterajším výkladom Ježišovho života.

Keď sa nad tým zamyslíte, je to aj pomerne logický záver celej tejto kresťanskej mytológie. Ježiš vedel, že musí byť obetovaný. A očakával svoju obetu, aby mohol spasiť svet. A Judáš túto úlohu pochopil a pomohol mu.

Neskúšajte sa zamýšľať nad celou tou nezmyselnosťou z panny zrodeného Boha, ktorý sa musel dokántriť, aby nám boli odpustené hriechy, ktoré spáchali nejaký z prachu a z rebra stvorení prvotní ľudia. O tom tento príspevok nie je.

Tu ide skôr o to, že vďaka nálezom ďalších spisov, ktoré kolovali v počiatkoch kresťanstva, vidieť množstvo rôznych príbehov o tomto spasiteľovi, ktoré majú úplne inú pointu, podstatu i dopad na vývin kresťanstva. Vďaka týmto nálezom sa nám ukazuje rôznorodosť ranného kresťanstva a jeho široké spektrum názorov.

Mnoho evanjelií z ranného kresťanstva je nenávratne stratená. Ak by tieto príbehy boli zakomponované do Nového Zákona, mohlo dnes západné kresťanstvo vyzerať úplne ináč. Namiesto nadávok "Ty zradca, ty Judáš" by sa Judáš ospevoval ako hrdina a kresťania by mu stavali stovky sôch a na pútiach by cirkev zarábala státisíce eur predajom jeho ikôn a kľúčeniek. Katolíci by si z neho urobili jedného zo svätých a pravidelne sa k nemu modlili.

Víťazná vetva rannej ortodoxnej cirkvi však rozhodla, ako vlastne bude nasmerované dnešné kresťanstvo a ktoré evanjeliá budú potláčané. Gnostici prehrali. Judášove evanjelium je len jedno z cirka 30 ďalších (o ktorých vieme), ktoré cirkev zavrhla a teda patrí k apokryfom, ktoré sa do dnešnej Biblie nedostali.

A ako sa dá odlíšiť pravdivosť jedného mytologického príbehu plného nepravdepodobných zázrakov bez faktických dôkazov od druhého?

NIJAKO.

Proste dnešní kresťania veria tomu, čo sa k ním dostalo a čo im vybrali ich cirkevní otcovia. Kňazi a teológovia študujú za naše dane na fakultách teológie rétoriku, aby dokázali obkecať každú nezrovnalosť, ktorá sa v ich písmách objavuje a obyčajní veriaci sú spokojní s týmto výberom a duchaplne ho obhajujú.

Ak Vás táto téma zaujala, pozrite si aj ďalšie zaujímavosti o tomto významnom náleze napríklad v americkom dokumentárnom filme "Jidášovo evangelium" z roku 2006 alebo si prečítajte skvelú knihu od Barta Ehrmana "Stratené evanjelium Judáša Iškariotského", ktoré vyšlo v roku 2007 v nakladateľstve Ikar. Ehrman bol jedným z výskumníkov, ktorí posudzovali pravosť a obsah tohto evanjelia.