Vínimočné tvrdenia a výnimočné dôkazy.

21.02.2019

Dnes tu mám dva skvelé citáty o tvrdeniach a dôkazoch.

Prvý výrok je už dnes všeobecne známym aforizmom, ktorý možno poznáte pod názvom "Sagan stadard". Carl Sagan v tejto forme výrok uviedol v relácii Cosmos (v 12. epizode) a popularizoval ním staršie výroky iných mysliteľov. Laplace už na začiatku 19. storočia v mierne odlišnom frázovaní povedal "Váha dôkazov pre výnimočné tvrdenie musí byť úmerná jeho podivnosti." Rovnako aj David Hume v roku 1948 napísal, že "Rozumný človek rozdelí úmerne svoju vieru na základe dôkazov. "

Tento Saganov výrok je kľúčovou frázou v oblasti skepticizmu a kritického myslenia. V oblasti náboženstva či paranormálnych javov je práve váha dôkazov veľmi dôležitým faktorom. Veľmi slabá deravá argumentácia jednoducho nestačí. Tvrdenia, že celý svet, ktorý sa podľa nášho pozorovania bezozvyšku riadi fyzikálnymi zákonmi, zrazu záhadne porušil svoje zákonitosti, potrebujú naozaj silné argumenty, silné dôkazy. Osobná príhoda či pár očitých svedkov v tomto prípade nebude stačiť.

Ak by som vyrukoval s obyčajným tvrdením, že som dnes raňajkoval šunku namiesto prosciutta, tak by mi ľudia, ktorí ma poznajú, uverili iba na základe mojej výpovede. Ak by pochybovali (lebo mám normálne mám radšej kuraciu šunku), tak by som sa mohol odvolať na moju manželku, ktorá raňajky pripravila, či ukázať vyhodený obal z prosciutta. Obyčajné dôkazy pre obyčajné tvrdenia.

Ak by som však prišiel s neobyčajným tvrdením, napríklad, že ma unieslo UFO a robilo na mne sexuálne pokusy a astrálne ma poslali do susednej galaxie na ich planétu, už by moje strohé tvrdenie nestačilo. Dokonca ani údajný očitý svedok by nestačil. Pravdepodobne ani fotografia (ktorých je plný internet a buď ide o mlhavé alebo upravené zábery) by nemala pri tak výnimočnej udalosti stačiť.

Obyčajné dôkazy pre výnimočné tvrdenia nestačia, lebo je pravdepodobnejšie, že sú falzifikované alebo zle pochopené, než to, že sa dejú extrémne nepravdepodobné udalosti často kolidujúce so známymi fyzikálnymi zákonmi.

Druhý výrok z obrázka má na svedomí Christopher Hitchens. Uviedol ho vo svojej knihe God is not great. Tento populárny výrok dostal tiež svoje pomenovanie, a to "Hitchensova britva", podľa vzoru Occamovej britvy (sú to britvy čisto z epistemologického hľadiska).

Hitchens sa pravdepodobne inšpiroval v staršom latinskom porekadle "quod grātīs asseritur, grātīs negātur" čo znamená približne "Čo je dovolené voľne tvrdiť, je dovolené voľne odmietnuť".

Význam Hitchensovho výroku je pomerne intuitívny. Znamená asi toľko, že bremeno dokazovania leží vždy na strane toho, kto určitý výrok presadzuje za pravdivý. A ak tejto podmienke nie je vyhovené, je tvrdenie považované za neodôvodnené a nemá cenu sa mu ďalej venovať. Nie je potrebné udávať dôvod odmietnutia, lebo sa niet v prvom rade o čom baviť.

Myslite vždy pri argumentácii na tieto dve pravidlá. Pomôžu Vám ušetriť čas a energiu, ktoré zbytočne vložíte do jalovej debaty.