Viera v 21. storočí.
21.02.2019
Boli časy, kedy viera v prapodivné vysvetlenia fungovania sveta bola jediná možnosť, ako nájsť aspoň nejakú odpoveď. Zvedavosť bola uspokojená, aj keď nemusela byť pravdivá. Pri vytváraní civilizácií sa proto-náboženstvo stávalo dokonca praktickou záležitosťou.
Nástupom antickej filozofie však človek začal hľadať vo vysvetleniach logiku a snažil sa racionálne zdôvodniť svoj pohľad na svet. Nepodložená viera v prapodivnosti začala získavať pochybovačov a odporcov.
Nástupom vedeckej revolúcie sme začali skúmať svet tak, ako sme to dovtedy nedokázali. Na základe vedeckých metód sme získavali objektívny pohľad na realitu. Mnoho prapodivných predstáv zrazu upadlo do zabudnutia alebo sa pretvorilo na mytológiu či alegóriu.
V informačnom veku sa ľudia dostávajú k informáciám neskutočnou rýchlosťou a v priebehu pár minút dokážu vstrebať informácie o svete, ktoré obsahovo presahovali celoživotné poznanie prehistorického človeka.
Čo do čerta ešte stále robia tieto prapodivnosti v dnešnej dobe v našej spoločnosti? Ako je možné, že zotrvačnosť predčí racionalitu a hrejivý pocit viery prekoná čistotu poznania? Aké ešte lepšie zdroje a prístupy k informáciám musíme ponúknuť, aby sa ľudia konečne začali kriticky zamýšľať nad prapodivnosťami, ktorým stále slepo veria?
Bude vedecké a racionálne poznanie sveta do poslednej nezodpovedanej otázky ignorované a prekrúcané alebo konečne raz ľudstvo pochopí, že nie všetko je možné poznať a že Boh medzier či astrálne svety nie sú automatickými odpoveďami na to, čo nepoznáme či nechápeme?