Ústne tradované príbehy o Ježišovi.

Biblické príbehy o Ježišovi sú podstatným zdrojom viery kresťanov (okrem údajných zjavení a osobných zážitkov na nezistiteľnej úrovni). Preto je veľmi dôležité a podstatné vedieť, ako tieto príbehy vôbec vznikali a ako sa dostali do Biblie v podobe, ktorú poznáme dnes.

Mnohí kresťania totiž veria (najskôr sa o to ani nikdy nezaujímali), že knihy spísali krátko po udalostiach očití svedkovia alebo ľudia veľmi blízki očitým svedkom a preto sú príbehy viac než hodnoverné. Malé odchýlky vraj vyreguloval ešte nejaký ten duch svätý, ktorý viedol ruku autorov. Preto tu máme dokonalú knihu, ktorú možno citovať. Veľká časť kresťanov (hlavne v zámorí) dokonca verí tomu, že ide o doslovné Božie slovo bez jedinej chyby.

Toto má však od reality na hony ďaleko. Pozrime sa teda, ako to bolo. Poznávanie procesu kanonizácie rozdelím do viacerých článkov a dnes začnem prvou časťou, a to ústnym šírením príbehov o Ježišovi (tzv. ľudovou slovesnosťou) ešte pred spísaním prvých evanjelií desiatky rokov po udalostiach.

Nabudúce si povieme niečo o spisovaní a kopírovaní textov v prvých storočiach a rozdieloch medzi kópiami, ich neskoršom dopĺňaní a následne o tom, kto boli skutoční autori evanjelií (alebo skôr o tom, prečo to neboli tí, ktorí sú za autorov považovaní).

Obrovská väčšina historikov i teológov sa zhoduje v tom, že evanjeliá boli spísané najskôr 40 - 65 rokov po udalostiach. Do tej doby nebolo ani potrebné ich spisovať, keďže druhý príchod Ježiša predsa mal nastať ešte počas života jeho nasledovníkov (tak ako to Ježiš sľuboval v nie jednom evanjeliu) a kto by strácal čas písaním príbehov pre budúce generácie, keď už bol koniec sveta za rohom.

Navyše neexistujú len štyri príbehy ktoré poznáme z Nového zákona, ale desiatky rôznych, ktoré sa šírili medzi rannými kresťanmi a len niektoré to dopracovali až do finále. O tých ale až nabudúce.

Pod nasledujúcim odkazom nájdete pravdepodobné roky spísania jednotlivých biblických i mimobiblických kníh https://earlychristianwritings.com/ tak, ako sú všeobecne akceptované. Vidieť, že niektoré apokryfné (mimobiblické) evanjeliá a knihy vznikali ešte skôr, než tie kanonizované (čo to dotiahli až do Biblie). Všetky však boli spísané až DESIATKY ROKOV po udalostiach.

Viete si predstaviť, že by niekto dnes po prvýkrát spísal niečo napríklad o Alexandrovi Dubčekovi? Iba z toho, čo si ľudia o ňom hovoria či pamätajú - ak by nebol jediný písomný záznam o jeho živote? Samozrejme by vznikli rôzne príbehy a bolo by ťažké nie len vybrať "pravdivé" a vylúčiť nepravdivé, ale aj garantovať, že v tých "pravdivých" sa naozaj zachovali presné informácie.

Takže čo sa dialo s príbehmi o Ježišovi predtým, než boli po prvýkrát spísané? Predávali sa ústne medzi ľudom v dobe presiaknutej poverami. Nemáme žiadne priame záznamy z obdobia jeho života. Iba spomienky spísané dlho po udalostiach od ľudí, ktorí ani neboli očitými svedkami.

Existujú viaceré problémy s deklarovaním, že aj napriek dlhodobému predávaniu príbehov medzi ľuďmi ostávajú tieto príbehy stále presné a môžeme doslova citovať, čo historický Ježiš povedal a čo sa v tej dobe naozaj dialo.

UHOL POHĽADU

Ešte skôr než sa pozrieme na proces predávania príbehov medzi ľuďmi, zamyslime sa ešte v krátkosti nad tým, či sú už výpovede očitých svedkov dokonalým popisom toho, čo sa udialo. Z každodennej praxe vieme, že už na počiatku pri prvom prerozprávaní sa príbehy málo kedy zhodujú s realitou. Sú to skôr skreslené pohľady určitých ľudí v závislosti na tom, ako sa k tomu čo vidia postavia a ako to chcú chápať vzhľadom na okolnosti a situáciu v ktorej sa nachádzajú. Kto to z vás ešte nezažil? Asi nikto.

Len sa pozrite na jedinú vybranú udalosť spred nedávnej doby. Míting ĽSNS v Košiciach v Januári tohto roku ospevovala strana na svojich stránkach ako úžasný úspech a fotila davy ľudí pred tribúnov. Z druhej strany sa však objavovali správy napríklad od "mladých proti fašizmu" či z organizácie "Košice bez nenávisti", ktorí dávali ucelenejšie fotky, na ktorých bolo vidieť niekoľkonásobnú prevahu anti-extrémistov s nápismi "Fašisti choďte domov. My vás tu nechceme." Jediná skutočnosť popísaná v dvoch zdrojoch krátko po udalosti diametrálne rozdielnym spôsobom.

PRÍBEHY SA ČASOM MENIA

Navyše pohľad na udalosti sa mení aj časom a v závislosti na dobe v ktorej sme sa ocitli. Ešte pred pár desiatkami rokov bol Krištof Kolumbus pre veľkú časť Američanov objaviteľom a hrdinom. Dnes ho vníma stále viac ľudí skôr ako dobyvateľa a ničiteľa pôvodných národov. Lenin bol pred desiatkami rokov pre nás hrdina a dnes ho veľa ľudí z rovnakej oblasti (dokonca tí istí ľudia) skôr vníma ako zakladateľa utlačovateľského režimu. Prečo by mal byť názor na Ježiša počas desiatok rokov predávania legiend nemenný?

Príbehy sa teda časom menia - zo dňa na deň a o to viac sa menia v priebehu desiatok rokov.

Jedným z dôvodov je samozrejme to, že naše spomienky sa časom výrazne skresľujú. Každý sa domnieva, že jeho sa to netýka, no je to vedecky potvrdený fakt. Nie len že na mnohé zabúdame, ale interpretujeme si ich časom ináč. Dokonca niektoré cudzie myšlienky sa do našich mozgov vedia podvedome infiltrovať a my ich pokladáme za vlastné a sme si istí ich presnosťou a tým, že sú zaručene iba naše a nezmenené. Na to boli robené mnohé štúdie kognitívnych psychológov, ktorí jasne dokázali, ako veľmi sa naše spomienky časom modifikujú a ako ich dokážu pozmeňovať nové udalosti. Občas si dokonca vytvárame úplne nové falošné spomienky. Ako uvádza aj americký neurovedec David Eagleman vo svojej knihe Mozog "Naša minulosť nie je hodnoverný záznam. Je to skôr rekonštrukcia, ktorá občas nemá ďaleko k mýtom."

A ešte viac sa menia príbehy v prostredí ľudí, ktorí si príbehy predávajú iba ústne. Tam dochádza k ďalším chybám pri prenose informácií. Hlavne ak je to v dobe, kedy ľudia ešte nepoužívajú písomné záznamy!!!

Často sa nám snažia kresťanskí teológovia nahovoriť, že v dávnej dobe si ľudia dokázali memorovať a predávať príbehy veľmi presne. Že vtedy mali ľudia mozgy na to stavané a navyknuté. To nemá s realitou samozrejme nič spoločné a je to len zbožné prianie mnohých kresťanov, ktorí nevedia, ako z tejto situácie vykľučkovať. Mnohí kultúrni antropológovia (ako napr. Milman Parry, Albert Lord, Walter Ong a mnohí ďalší) robili podrobné štúdie a výskumy ohľadne ústneho predávania informácií a príbehov nie len v modernej dobe ale aj v dobe, o ktorej sa tvrdí, že bola založená na ústnom predávaní a ľudia údajne oveľa spoľahlivejšie memorovali detailné znenia príbehov a presné informácie. Toto bolo jednoznačne vyvrátené bezpočtom štúdií a všetci títo bádatelia sa na tom zhodnú. Príbehy sa vždy menili, okrášľovali, zámerne či nezámerne pretvárali. Často výrazne a nie len v maličkostiach. Občas bol následne interpretovaný príbeh nie len jemne pozmenený, no dvakrát taký dlhý!!!

Evanjeliá sú príbehy o Kristovi, ktoré sa dajú vyrozprávať v rozmedzí 1 až 3 hodín na evanjelium. Je to pomerne dlhý a podrobný text. Koľko zmien sa prenesie z jednej osoby na druhú pri prerozprávaní? Nie len zabúdaním či nepochopením, ale aj iným uhlom pohľadu na príbeh a pocitom z neho. To všetko mení spôsob a obsah nového podania.

Stačí si pozrieť, ako funguje známa party hra "Tichá pošta" (V USA známa pod názvom "Telephone game" alebo v Británii ako "Chinese Whispers"). V kruhu viacerých ľudí pošepká prvá osoba jednu vetu druhej do ucha. Tá to povie ďalšej a tá ďalšej. Na konci oznámi posledný nahlas znenie vety, ktorá sa k nemu dostala. Prvý prezradí pôvodné znenie a takmer vždy z toho vznikne zjavne skomolená interpretácia pôvodnej vety.

Tu však ide o jednu jedinú vetu, ktorá sa predáva v priebehu pár minút v malom kruhu ľudí. Čo tak celé príbehy, ktoré sa predávali medzi neznámym počtom ľudí v priebehu desiatok rokov a nikto to nebol schopný spísať, pričom zámerom ľudí bolo presviedčať iných na svoju vieru.... Nuž určite si viete predstaviť, nakoľko sa taký príbeh dokáže prikrášliť. Je to jasne viditeľné aj v počte zázrakov medzi prvým spísaným evanjeliom (podľa Marka - ca. rok 70 n.l.) a posledným (podľa Jána - ca. rok 95 n.l.)

Kto sa chce zabaviť, môže si pozrieť túto názornú ukážku rýchlej zmeny pôvodného posolstva pri hre na telefón.

DÔKAZOM SÚ AJ ROZDIELY V EVANJELIÁCH

Svedčia tomu aj rozdiely v evanjeliách. Práve zmeny v názoroch na to kto bol Ježiš a čo znamenal a vykonal (a to nevravím len o štyroch kanonizovaných evanjeliách ale aj desiatkach mimobiblických apokryfných) sú badateľné v extrémne rozdielnych spravách o jeho živote. A to sa nám zachovalo do dnes pravdepodobne len malé množstvo z pôvodných kresťanských príbehov (ortodoxných, židokresťanských i gnostických). Nie všetky boli spísané a zaiste nie všetky sme objavili. A tie rozdiely v chápaní Ježiša sú ohromujúce.

Príbehy sa teda časom takmer s istotou nezámerne ale i zámerne obmieňali, prikrášľovali, dopĺňali a z časti pozabúdali. Skúste si porovnať napríklad rozpory medzi evanjeliami podľa Marka a Jána o tej istej udalosti - Ježišovej smrti. Krok po kroku. Užasnete, aké protirečenia tam nájdete. Nie je to iný pohľad na tú udalosť, ako tvrdia kresťania. To by bolo skôr dopĺňanie... To čo je v nich badateľné je protirečivý pohľad na udalosti, čo znamená, že niekto z nich nemôže mať pravdu a teda sa príbeh musel zmeniť. Jeden, druhý alebo OBIDVA. Nezabúdajte na desiatky ďalších mimobiblických evanjelií, ktoré rozprávajú ešte kontroverznejšie príbehy.

Najviac ma baví reakcia kresťanov, ktorí tvrdia, že práve tieto rozpory pridávajú na hodnovernosti. Mňa by naozaj zaujímalo, čo by tvrdili, ak by tam rozpory neboli...

Kresťania často argumentujú, že za šírením posolstva o Ježišovi bol predsa duch svätý, ktorý viedol ľudí k správnej interpretácii. Pýtam sa však, dal si duch svätý cigaretkovú pauzičku, pri každej nezrovnalosti, ktorá je zjavná v knihách Novej zmluvy? Sú všetky rozpory a protirečenia snáď dôkazom nekompetentnosti ducha svätého? Prečo keď už tak viedol ľudí správnym smerom to neurobil poriadne?

Na záver by som mohol odporúčať množstvo zdrojov pre ďalšie štúdium témy, ktoré som využíval pri písaní, no zo všetkých skvelých podkladov odporúčam pre zvedochtivých hlavne práce novozákonného odborníka Barta Ehrmana a z jeho kníh k tejto téme určite "Jesus before the Gospels". V knihe sa venuje práve ústnym tradíciám, memorovaniu a samozrejme to všetko v spojitosti s novozákonnými knihami. Kto nemá záujem čítať, nájde aj množstvo jeho vyjadrení a stručných reviews na youtube. Dobrými výskumami sú aj (takmer storočie staré) štúdie nemeckého odborníka na Nový zákon Rudolfa Bultmanna, ktorý sa tejto tématike tiež (pioniersky) venoval a došiel k rovnakým záverom.