Strach pred plameňmi. Mafia sa má čo učiť.

Podmienená láska s vyhrážkami. Takémuto spôsobu vyjednávania sa hovorí aj mafiánska taktika.

Prečo znie príkaz "Poslúchaj ma, ináč budeš horieť!" neprimerane, ak to povie človek človeku a pritom tá istá veta podnecuje v niektorých ľuďoch pocit milovanosti, ak ju vysloví nadprirodzený vládca sveta?!

Zamýšľajú sa nad týmto kresťania a moslimovia vôbec?

Len aby som nebol príliš prísny k tým mafiánom. Rozdiel medzi tými dvoma obrázkami tu predsa len je. Ten pán vpravo má pre vás ďaleko horší trest, než tí elegáni vľavo. Žiadny mafián totiž zatiaľ neprišiel s tak ultimátnym zlom, akým je boží trest nekonečného trpenia v pekle bez možnosti vykúpenia, a to za odmietnutie lásky voči istej bytosti - paradoxne tej, ktorá ten trest stanovila.

Nie len mafiáni, ale ani jeden z najkrutejších stredovekých vladárov Vlad III (neskôr známy aj ako knižná postava Dracula) nebol tak nekompromisný. Pri údajnom veľmi krutom mučení svojich obetí dospel do stavu, že obete umreli. Ich strašné utrpenie bolo teda konečné. Údajné biblické peklo konečné nie je! A nie je z neho ani cesty von!

Aké previnenie môže byť adekvátne tomuto trestu? Niekoľko kresťanov si túto hroznú neprimeranosť už uvedomilo a rozhodli sa veriť iba v nebo (áno, aj takto bežne funguje kresťanská viera). Avšak podľa prieskumov napr. v USA stále verí v doslovné peklo 6 z 10 ľudí!!!

Vie si snáď niekto predstaviť niečo ešte horšie ako tento trest? Asi ťažko. Toto je totiž stopercentné zlo - a paradoxne prichádza od nespochybniteľného vzoru morálnej dokonalosti a lásky.

Mnohí mainstreamoví kresťania si ani neuvedomujú, že koncept večného zatratenia v pekle nie je žiadnym starozákonným výmyslom, ktorý môžu ignorovať (ako väčšinu vecí v Starom zákone). V Starom zákone objavujúce sa grécke slovo Hádes či hebrejské Sheol, ktoré sa občas prekladajú ako peklo, nemajú s novozákonnou predstavou pekla nič spoločné. Peklo ako sa bežne chápe je skôr výplodom novozákonných kníh (aj keď historický Ježiš, ako pravý žid, chápal a vnímal peklo ináč, než neskorší kresťania, ale o tom podrobnejšie inokedy).

Starozákonný Hospodin - nech už sa vám zdá akokoľvek krutý a neadekvátne trestajúci (za zle posadené rastliny, za nesprávne stravovacie návyky, za nevhodné obliekanie, frizúru či ozdobovanie sa, za prácu cez šabat atď.) - je stále len nedozretým krutovládcom v porovnaní s tým, čo výkladom Biblie ponúka Ježiš.

Nie len že Ježiš zaviedol trestanie za obyčajnú "hriešnu myšlienku" (Ak sa pozriete na ženu žiadostivo, ako keby ste s ňou súložili - Matúš 5:27 alebo ak by ste sa hnevali na brata, ako keby ste ho zabili a ak mu poviete "Blázon", zaslúžite si doslova "ohnivé peklo" - Matúš 5:21), on ustanovil tento neprekonateľne krutý trest dokonca neodvolateľným a večným ("Amen, hovorím vám, že všetko bude ľudským synom odpustené, hriechy i rúhania, akokoľvek by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu nebude odpustené naveky, ale je vinný večným hriechom").

Práve neuctievanie jeho alterega je tým neodpustiteľným hriechom s večným trestom.

Milovať takého pána či nemilovať? Bola by to takmer až absurdná dilematická situácia, keby takýto Boh naozaj existoval.

Mnohí z nás to našťastie nemusia riešiť.