Malá bledomodrá bodka

Pred päťsto rokmi si ľudia mysleli, že sme výnimoční a tvoríme stred vesmíru (argumentovalo sa, že pri obiehaní okolo Slnka by sme sa údajne neudržali na povrchu a spadli by sme). Náš vesmír bol len veľmi malým priestorom okolo Zeme.

Dokonca ešte PRED STO ROKMI sme si mysleli, že celý Vesmír tvoria iba hviezdy našej galaxie Mliečna dráha. Za ňou už nebolo nič. Iba nekonečný prázdny priestor.

Až PRED PÁR DESIATKAMI ROKOV (zlomok existencie ľudstva a "nič" v porovnaní s existenciou vesmíru) sme zdokonalením ďalekohľadov objavili stovky miliárd takýchto galaxií naširoko rozhodených v pozorovateľnom vesmíre. Vesmír je nepredstaviteľne bohatý a úchvatný. Mnohí z nás sa však stále cítia ako stred vesmíru a alfa-a-omega celej jeho existencie.

A ľuďmi vytvorené náboženstvá tento náš antropocentrický pohľad na svet živia.

O to bezvýznamnejšie miesto je to naše malé modré svetielko na fotke v tak obrovskom vesmíre. A o to bezpredmetnejšie sa javia naše ľudské problémy. Hlavne tie, ktoré si ešte so zotrvačnosťou nárokujú na našu jedinečnosť v tomto gigantickom priestore i obrovskom časovom rozpätí od vzniku vesmíru.

Je úžasné, že tu sme a vieme si to uvedomovať. Uvedomiť nie, že sme tak maličkí, ale že sme súčasťou tak ohromnej krásy a komplexnosti. Že nás tvoria atómy, ktoré vytvorili tieto hviezdy a že raz naše atómy vytvoria ďalšie objekty tohto fenomenálneho kozmu. Poeticky povedané, sme možno jedinou možnosťou kozmu, akou si dokáže na krátky okamih uvedomiť sám seba. Sme nástrojom kozmu na jeho samospoznávanie.

A možno nie sme jediní. Čo ak je vo vesmíre vedomých inteligentných bytostí omnoho viac? Možno tieto bytosti o nás vedia, no ako poznamenal Arthur C. Clarke: "Sú príliš inteligentné na to, aby k nám chodili."

Možno je to tak, ako uviedol Carl Sagan v knihe The Pale Blue Dot: "Môžete si predstaviť chladných mimozemských pozorovateľov, hľadiacich dolu na náš druh, neustále nadšene presvedčený, že 'Vesmír bol stvorený pre nás! Sme jeho stredobodom! Všetko nám skladá úctu!' Vyhodnotili by to tak, že naša domýšľavosť je smiešna, naše snaženie patetické a že Zem bude asi planéta idiotov."

Nevieme, či sme v tak enormnom vesmíre ojedinelé mysliace bytosti alebo je vesmír plný inteligencie. Vieme však, že už len čisto štatisticky je tu možnosť, že sa aj inde mohol vyvinúť z kozmického prachu za pomoci vesmírnych zákonov nejaký iný mysliaci druh. Tvrdiť, že vieme, že sme tu len my, lebo sme za posledných pár rokov nezaznamenali žiaden rádiový mimozemský signál, je ako nabrať z oceánu vodu do pohára a tvrdiť, že v oceáne nie sú žiadne ryby, lebo my v pohári žiadne nevidíme. V skúmaní kozmu sme ešte len na začiatku a nepreskúmali sme ani len jedno zrnko všetkých piesočných pláží Zeme.

Ak vesmír dokázal na našej planéte naštartovať biologickú evolúciu, čo ešte nečakané dokázal v iných častiach vesmíru? To všetko ešte čaká na naše objavenie. Veda nám ponúka každý deň nové poznatky a dopĺňa skládačku toho, čo chceme vedieť.

Ak by sme sa uspokojili s absolútnou pravdou, ktorú nám ponúkajú niektoré náboženstvá, boli by sme o tieto poznania ukrátení. Náš vesmír by ostal maličký.

Na záver už iba Saganov nezabudnuteľný výrok o malej bledomodrej bodke, ktorú sme uvideli na fotografii zo sondy Voyager 1 v roku 1990. Sonda sa otočila smerom k Zemi vo vzdialenosti 6,1 miliárd kilometrov od nás (niekde za Neptunom) a vyhotovila túto fotku našej planéty. Tá bledomodrá bodka veľkosti desatiny Pixelu v lúči Slnka je náš malý svet.

"Znovu sa pozrite na tú bodku. To je Zem. To je náš domov. To sme my. Na nej každý, koho ste kedy ľúbili, každý, koho poznáte, všetci, o ktorých ste kedy počuli. Každá ľudská bytosť, ktorá kedy existovala, žila svoj život tu. Je to súhrn všetkých našich radostí a starostí, tisíce sebaistých náboženstiev, ideológií a ekonomických teórií. Každý lovec a zberač, každý hrdina a zbabelec, každý tvorca a ničiteľ civilizácií, každý panovník a sluha, každý zamilovaný pár, každá matka a otec, deti plné nádejí, vynálezcovia a výskumníci, každý učiteľ morálky, každý skorumpovaný politik, každá superstar, každý najvyšší vodca, každý svätý a hriešnik v histórii nášho druhu žil tu - na zrnku prachu kúpajúcom sa v slnečných ľúčoch."