Šintoizmus

15.03.2019

Včera som si bol pozrieť v meste Nagoya druhý najväčší a najstarší šintoistický chrám v celom Japonsku (jeden z vyše 80 tisíc existujúcich). Strávil som tam pár hodín a pozoroval obrovský dav oslavujúcich ľudí. Vytešení starí rodičia fotili svoje vnúčatá oblečené v nádherných japonských kostýmoch a všetci si aj napriek riadnemu nátresku tento slnečný deň užívali.

Šintoizmus je pôvodným náboženstvom Japonska. Príchodom budhizmu sa tieto dve náboženstvá začali premiešavať a na ochranu pôvodných tradícií a ich odčlenenia od nových náboženstiev sa Šintoizmus stal taktiež oficiálnym náboženstvom. Tradícia tohto náboženstva je teda dlhá. Dokonca aj prvé Sumo boje sa konali v šintoistických chrámoch na počesť božstiev.

Až 80% Japoncov praktizuje aspoň čiastočne rôzne tradičné šintoistické rituály, no málokto sa z nich pokladá za šintoistov. Hlavne nie v mladších generáciách. Pri oslavách, akých som sa zúčasnil, ukazovali starí rodičia či rodičia ich deťom, ako správne postupovať pri modlení - najprv hodiť mincu do pokladničky, pokloniť sa, potom zazvoniť, tľapnúť dvakrát rukami, predniesť prosbu so spojenými rukami, znova sa pokloniť a bolo to. Zázrak čaká v poradí.

Šintoistické rituály - vrátanie spievania duchovným predstaveným nahodeným do pekného hábu, narábaním s rôznymi náboženskými artefaktami (miesto kresťanských zvoncov, svätenej vody a kríža majú šintoisti bubon na oznámenie začiatku, akúsi mega-metlu so stuhami ktorou mávajú a rôzne dary), usporiadaním chrámu či spoločnými modlitbami počas ktorých sa vstáva a sadá - až príliš pripomínajú kresťanské bohoslužby.

Šintoizmus je vpletený do životov Japoncov cez rôzne rituály už od malička. Počas môjho pobytu oslavovali rodiny tzv. 7-5-3 (Shichi-go-san), kedy sa deti v týchto rokoch pekne vyobliekajú (každoročne cez víkend okolo 15. Novembra), nasadia si svoje slippers dreváky a pre ne prispôsobené ponožky, nahodia si dokonalé kostýmčeky a idú do chrámu. Tam sa pomodlia, zaplatia kňazovi za vľúdny rituál, urobia stovky fotiek a oslavujú zdravý a šťastný rast detí.

A takýmito rituálmi sa udržujú spojenia s náboženstvom rovnako, ako napríklad v kresťanstve sviatosťami a rituálmi od útleho detstva až po hrob - krst, prvé sväté prijímanie, birmovka, svadba, rituály s vlastnými deťmi, pohreb a medzi tým pravidelné návštevy kostolov, vianočné či veľkonočné sviatky atď. Ľudia musia byť vždy v strehu a nevybočiť.

Rovnako ako budhizmus, či džinizmus, prispôsobili si ľudia aj šintoizmus podľa vlastných požiadaviek. Potrebujú proste náplň a pravidelnosť rituálov. Ani v jednom z týchto náboženstiev nie sú pôvodné zakomponované božstvá, liturgie, modly. No vždy sa radšej ľudia pomodlia k niekomu konkrétnemu či si kúpia pre lepší pocit nejakú ikonu či talizman. Bez toho by to proste nebolo ono.

Strávil som pekný deň a všetci ľudia naokolo boli očividne veľmi vytešení a rovnako si tento deň užívali.

Otázkou však je: bolo potrebné, aby k stretnutiu rodín, vyobliekaniu sa do tradičného oblečenia primomínajúceho úžasnú históriu Japonska, oslavnému obedu a zábave v podobe hier bolo navyše nevyhnutné veriť v duchov a božstvá, ktoré žijú v každej veci naokolo (dokonca aj v neživých)? Je nutné modliť sa k nim a dúfať, že dobré kami nás ochráni a budeme žiť v rovnováhe vďaka týmto ilúziám?