Magdalénske práčovne

Keď som o týchto ústavoch pred rokmi čítal prvýkrát, myslel som si, že som sa časovo dostal niekam do 15. či 16. storočia, kedy cirkvou šírená Božia láska vrcholila inkvizičnými súdmi a upaľovaním údajných čarodejníc. 🔥 Až potom som si z hrôzou uvedomil, že tieto životné príbehy úbohých žien boli skutočnosťou ešte pred pár rokmi, 😲 na konci 20. storočia - dokonca i v dobe, keď som bol dieťa.

Prvá takáto "polepšovňa padlých žien" bola otvorená v roku 1758 v Londýne ako miesto, v ktorom sa mali rehabilitovať (napraviť) prostitútky. V roku 1900 ich už bolo v Británii a Írsku vyše 300. Tieto ženy mali navštevovať bohoslužby a starať sa o chod ústavu. 

Keďže svojou prácou aj často zarobili isté peniaze 💰 pre ústav, táto forma biznisu sa rýchlo ujala a rozšírila nie len po Írsku, ale dostala sa aj do Švédska, Kanady, USA či Austrálie. Tieto ústavy začali fungovať ako nápravno-výchovné zariadenia s veľmi lacnou (takmer zadarmovou) pracovnou silou.

Postupne sa však z prevažne dobrovoľných azylových domovov stávali niečo ako väzenské zariadenia. V praxi to vyzeralo takto: Za biedne jedlo a posteľ makali ženy celé dni nedobrovoľne v ťažkých pracovných podmienkach. Nedostali za túto drinu ani jediný cent.

Prečo si na "kajúcnych ženách" neprivyrobiť, no nie?! Stačí im nahovoriť, že sú hriešne, skazené a že táto forma rehabilitácie duše je jedinou formou ich spásy. Nemalé finančné zisky obohacovali životy ctihodných sestier, ktoré kruto riadili životy dievčat a žien v týchto kláštoroch. 🤑

A tak sa začali tieto ústavy čoskoro plniť nie len prostitútkami, ale aj ženami, ktoré sa hocijako "prehrešili" proti spoločenským mravom alebo boli v rodinách nežiadúcim členom. Často to boli ženy, ktoré sa dopustili najťažších hriechov, akými boli napríklad predmanželský sex (slobodným matkám boli nasilu odoberané ich deti 👶), promiskuita, prípadne iba boli príliš pekné a atraktívne pre mužov a tým ich poburovali, alebo boli spurné či nepoddajné a otcovia si s nimi nevedeli rady.

Často to teda boli polepšovne pre ženy, ktoré boli príliš voľnomyšlienkárske a slobodné. TAKÁ HANBA!!! 🤦‍♀️ Dokonca tam končili aj ženy, ktoré boli obeťami znásilnenia alebo aj siroty či mentálne zaostalejšie či telesne postihnuté dievčatá.

Názov Magdalénskym domom dali rímskokatolícke kongregácie, ktorá prevádzkovali väčšinu z nich. Patrili medzi ne napr. kongregácie Sestier Panny Márie Milosrdnej, Sestier Milosrdenstva či Sestier Dobrého Pastiera. 

Prostitútka Mária Magdaléna (známa biblická postava) podľa staršej katolíckej tradície oľutovala svoje hriechy a stala sa jednou z verných nasledovateliek Ježiša Krista. A práve jej meno niesli tieto ústavy. Padlé ženy sa mali rovnako kajať, aby si zaslúžili opäť Ježišovu priazeň a nemuseli horieť v pekelných plameňoch. 😱

Za celú históriu ich prevádzky v nej (najčastejšie nedobrovoľne) skončilo len v Írsku a Británii vyše 30 000 žien. Väčšina si tam odkrútila rok až päť rokov, no niektoré tam prežili celý zvyšok života. Za ten čas sa z práčovní stalo lukratívne zárobkové miesto, ktoré s podporou štátu získavalo tie najlepšie zákazky - pre vojsko, luxusné hotely i vládne oddelenia. Cirkevné kongregácie ako prevádzkovatelia sa nemohli sťažovať. 💸💸💸

‼️ Vôbec nie je hlavným problémom to, že si cirkev našla ďalšiu "baňu na zlato". Hlavným problémom boli pracovné podmienky a zaobchádzanie so ženami. ‼️

Mnohé ženy, ktoré vyviazli v zdraví z týchto ústavov skrytých za mrežami a vysokými múrmi, vypovedali strašné príbehy o drsných podmienkach, zotročovaní, fyzických a psychických trestoch, sexuálnom obťažovaní, hroznom hladovaní (kedy doslova rádové sestry nechávali sledovať vyhladované ženy na to, ako sa napchávajú dobrotami 🥩🧁), opovrhovaní a beznádeji. Bol im zakazovaný kontakt s vonkajškom i kamarátenie sa medzi sebou. Ich jediným životom bola drina a odriekanie.

Ženy, často i veľmi mladé dievčatá, pracovali od siedmej ráno do deviatej večer ⌛ s rukami namočenými s studenej vode s horúcimi a ťažkými žehličkami i dráždiacimi bielidlami, a to bez jediného slovka, pretože akýkoľvek rozhovor bol striktne zakázaný 🙊. Za diskusiu či smiech boli bité. Jediné hlasné slová mali dovolené počas modlitieb. Mnohé rádové sestry ich ponižovali, strihali im vlasy na krátko, vyzliekali do naha, bili remeňmi, týrali chladom, nútili jesť z podlahy (ak napr. rozbili hrnček či prehovorili bez povolenia).

🎞️ Ak chcete mať čo i len vzletný náhľad na situáciu v týchto práčovniach, SILNO ODPORÚČAM pozretie írsko-britského filmu "Padlé ženy" z 2002 (dá sa pozrieť aj online v češtine na youtube https://youtu.be/prB5jVBbSnA), ktorý podobne ako film "Hriešnice" z rovnakého roku popisuje život v írskych katolíckych kláštorných zariadeniach v období šesťdesiatych rokov 20. storočia. Je natočený podľa skutočných výpovedí týchto žien. Režisér Peter Mullan, ktorý zozbieral tieto príbehy sa vyjadril, že dokonca tie najhoršie časti ani sfilmovať nedokázal, nakoľko sám bol šokovaný z toho, aké kruté výchovné praktiky tieto rádové sestry praktizovali a domnieval sa, že pre divákov by boli až príliš odpudivé. 😱

Vo veku 15 rokov strávila v jednej z práčovni rok a pol aj známa írska speváčka Sinéad O'Connor. Táto jej drastická životná skúsenosť bola príčinou jej otvorených proti-katolíckych postojov.

Posledná Magdalénska práčovňa bola zatvorená až v roku 1996 !!! 😲 Áno, dobre čítate. Nepomýlil som si storočia. A nezatvorili ich kvôli uvedomeniu, čo všetko napáchali, ale z úplne prozaického dôvodu - kvôli nástupu automatických pračiek. Už sa neoplatilo držať ani takto lacnú pracovnú silu.

A aká je reakcia katolíckej cirkvi na tieto zločiny? Presne taká, akú by ste čakali. Je ticho. Nepripúšťa si, že by šírenie jej ideológie malo akýkoľvek súvis s tým, čo sa tam dialo. Teda žiadne ospravedlnenie, žiadna náprava, žiaden pocit zodpovednosti. Ako keby sa vôbec nič neudialo.

A pritom mnohé ženy z tých, ktoré si týmto peklom prešli sa dodnes liečia z depresií, majú nočné mory, jazvy po fyzickom týraní, nedokážu nadviazať romantické vzťahy či sa dokonca pokúšali spáchať samovraždu. Pre mnohé to bolo miesto oveľa horšie než väzenie. 😔

Bolo to rýdze peklo.

A ako uviedla Mary Norrisová, jedna zo žien, ktorá si touto skúsenosťou prešla:

👉 "Ak by nejaké ľutujeme od cirkvi niekedy zaznelo, tak by aj tak znamenalo iba: Ľutujeme, že sa na to prišlo. "