Komunisti presadzovali ateizmus. Je ateizmus zlý? Presadzovali aj vedu. Je preto veda zlá?
Pojem komunizmus má viacero úrovní definície.
Dnes si však každý spája komunizmus s politickými stranami a systémami, ktoré sa snažili tento utopistický socialistický systém presadiť v praxi - a vôbec nie úspešne. Tento pokus v mnohých krajinách prerástol do totalitného autoritatívneho zriadenia, ktoré potláčalo všetko, čo sa postavilo komunistickej ideológii jedinej vládnucej strany a bolo na hony od dnešných sekulárnych spoločností. Je všeobecne známe, že tieto komunistické režimy (nie len v Sovietskom zväze či ČSSR, ale aj v dnešnej Číne, Vietname, Severnej Kórei či na Kube) mali len málo spoločné s pôvodnými komunistickými ideami. Skôr by sa teda mali nazývať stalinské režimy.
Rovnako ako niektoré náboženské režimy, aj komunisti sa snažili o všemožnú indoktrináciu svojich dogiem. Išlo im o infiltráciu do každej jednej sféry spoločenského života pomocou centrálneho riadenia všetkých aspektov života. Porušovanie ľudských práv a slobôd bolo typickou súčasťou týchto režimov. Vyzdvihované boli vlastné pozitívne myšlienky a ututlávané boli všetky početné prešľapy, hrubá netolerancia a zastrašovanie. Tu však už hovoríme o totalitnom režime.
Ono predstava sociálne rovnej spoločnosti, kde nie sú potrebné peniaze a kde sa každý venuje bezstarostne tomu, k čomu má potenciál, je z istého uhla pohľadu naozaj lákavá - hlavne ak si ju predstavíte skôr ako Gene Roddenberry, ktorý nechal vzniknúť svetu budúcnosti v Star Treku - no je dokonale jasné, že ľudstvo v takom utopistickom zriedení v praxi existovať zatiaľ nedokáže a na prechod zo sračiek k blahobytu nestačí nariadiť: "A teraz je tu komunizmus, tak sa tak všetci správajte."
Dávať medzi komunizmus a ateizmus znamienko rovnosti môže len totálny bigot. Mnoho ateistov patrí k zanieteným podporovateľom kapitalizmu, ktorý je v priamom rozpore s komunizmom. Navyše ateizmus je práve o skepticizme. Komunizmus je všetko, len nie o skeptickom prístupe k myšlienkam. Je o poslušnom nasledovaní dogiem - tak podobné náboženstvám.
Najväčším problémom komunizmu bolo zakazovanie akéhokoľvek iného zmýšľania. A keďže komunizmus nazeral na vieru v Boha ako na zastaralý prežitok, snažil sa náboženstvá vymiesť zo spoločnosti. Hoci aj násilne. A to má veľmi ďaleko od sekulárnej spoločnosti. Zakazovaním sa len veľmi málo kedy dôjde k pozitívnemu výsledku. Ako napísal Hitchens "Vo všetkých totalitných režimoch sa ukázalo, že náboženský impulz (potreba uctievať) môže, AK JE POTLÁČANÝ, nadobudnúť ešte obludnejšie rozmery."
Niektorí komunistickí lídri naozaj násilne potláčali náboženskú vieru - ovládnutie Tibetu Čínou bolo síce hlavne mocenské ovládnutie nového obrovského územia, avšak vedľajším prvkom po ovládnutí bolo aj potláčanie tibetského budhizmu. Určite sa nebudem tváriť, že to tak nebolo.
A presne takto sa ateizmus šíriť nesmie a páni súdruhovia to posrali. Neboli to však nejaké doktríny ateizmu, ktoré by ZAKAZOVALI náboženstvá. Takéto praktiky nájdete iba v Biblii, Koráne či podobných sektárskych svätých knihách. Ateizmus také nič nemá. Rovnako ako Mao ce Tungova poloplešatá hlava neznamená, že plešatosť napadla Tibetské náboženstvo, a teda plešatosť je zlá. Plešatosť nemá doktríny proti vlasatým či veriacim. Abrahámovské náboženstvá ich majú.
A ak sa ľuďom myšlienka ateizmu nepáči? Tak nech. Je to ich právo. Právo, ktoré nesmie byť v sekulárnej spoločnosti potláčané. Rovnako ako nechcem, aby na EURO bankovky niekto vypísal "Veríme ti Bože", nechcem ani, aby tam niekto uviedol "Neveríme v Boha". Určite nie v tom prípade, že v spoločnosti žijú ľudia, ktorí tento názor nezdieľajú. Spoločnosť musí byť neutrálna a pre všetkých. Musí však bojovať proti ideologickým snahám utláčať ostatných. A je jedno, či je to komunizmus alebo náboženstvo. Iba tak vybudujeme tolerantnú spoločnosť.