Kognitívna disonancia

Často sa mi pri diskusiách stávalo, že aj po desiatkach predložených protiargumentov, na ktoré nedokázal oponent vecne odpovedať a preskakoval z nedokončenú diskusie radšej na novú tému (ktorú opäť nedokončil), nakoniec skonštatoval:

"Ja VIEM, že môj Boh existuje a je dobrý - a NIKTO ma NIKDY nepresvedčí o opaku." 🤦‍♂️

Toto považujem za najsmutnejší koniec diskusie. Logická argumentácia a dôkazy v tomto prípade nehrajú pre takéhoto človeka žiadnu rolu. Niektorí fundamentálni veriaci dokonca hrdo prehlasujú, že ani milión dôkazov by neotriaslo ich vierou, lebo viera je niečo viac. 🤨

👉 Toto je dokonalý príklad tzv. KOGNITÍVNEJ DISONANCIE, kedy človek s určitou silne vrytou predstavou, názorom či vierou nedokáže prijať nový protirečiaci názor, hoci by aj jasne demonštroval skutočný stav veci či poznania. Je to podvedomá reakcia mysle na nepríjemný pocit z nesúladu s už utvoreným svetonázorom.

❗ Obzvlášť typické pre túto disonanciu je, že čím viac času, energie či financií venujete určitej predstave, tým horšie sa jej budete zbavovať.

Napríklad ľudia, ktorí neoblomne uverili chystajúcemu sa koncu sveta ☄️ a predali celý svoj majetok vo viere vykúpenia, nakoniec po nekonajúcom sa apokalyptickom dni presvedčili samých seba, že to ich neoblomná viera zachránila svet a ešte viac sa utvrdili vo svojom bludnom presvedčení.

Ľudia, ktorí do tohto presvedčenia neinvestovali tak veľa (času či financií), podvod ľahšie prekukli, viery sa zbavili a sektu opustili (a nejedná sa len o svedkov Jehovových).

Často toto správanie vidieť u konšpirátorov. Tak veľa energie a času vložili do presvedčovania okolia o tom, že Zem je plochá 🗺️ že 5G siete grilujú mozgy 📶 že farebné kryštály liečia 💎 alebo že Gates nás chce začipovať aby nás ovládal 🕹️, že aj pri jednoznačnom preukázaní klamstva či vysvetlení ako veci skutočne (ne)fungujú túto informáciu buď úplne odfiltrujú (hovorí sa tomu aj kognitívna či selektívna slepota) alebo presvedčia sami seba, že je to opäť nejaké ďalšie spiknutie či klamstvo.

V psychológii sú známe mnohé krycie mechanizmy pre potlačovanie zlých pocitov pri disonancii. Často skúmané je aj tzv. KONFIRMAČNÉ SKRESLENIE (confirmation bias).

Ide o tendenciu interpretovať určité situácie takým spôsobom, ktorý potvrdí vopred vytvorené presvedčenie. V čase sociálnych médií je tento nástroj ešte mocnejší, keďže si ľudia často vyberajú a sledujú len zdroje, ktoré harmonizujú s ich presvedčením. V súčasnosti je ľahké nájsť veľké množstvo zdrojov na podporu akéhokoľvek podivného tvrdenia a ignorovať či blokovať sledovanie tých zdrojov, ktoré nekorešpondujú s týmto tvrdením.

Náboženstvá sa napríklad z tohto "veľmi dobre" poučili a sprevádzajú jedincov celým ich životom. Od narodenia (krstu) 👶 intenzívne pracujú na nepretržitej indoktrinácii istého svetonázoru do detských mozgov, lebo v dospelosti by sa im to už nemuselo podariť.

Ako vraví psychológ a nositeľ Nobelovej ceny Daniel Kehneman: "Spoľahlivý spôsob, ako donútiť ľudí veriť klamstvám je ich časté opakovanie. Pretože poznanie založené na dôvere je potom len ťažko rozlíšiteľné od pravdy."

❓ Ako sa teda postaviť disonancii? Čo robiť, ak veriaci zatvárajú oči i uši pri kritike ich náboženstva, ich doktrín či nekonzistencii toho, čo im o ich bohu vraví ich svätá kniha a tým, aký obraz si o ňom utvorili sami? Nuž veľa sa toho urobiť nedá, ak si niekto neváži objektívne fakty a nedokáže nechať vyhrať racionalitu nad vnútorným presvedčením a zakorenenou vierou.

Najväčší rozdiel medzi takouto osobou a uvedomelým človekom ochotným bojovať proti prírodným inštinktom a hľadať pravdu 🧐 je, že tomu druhému stačí aj malý, ale jasný dôkaz a svoje doterajšie mylné presvedčenie zmení. A práve tento proces človek vída vo vedeckých komunitách oveľa častejšie, ako v náboženských kruhoch.

🥼 Sú vedci, ktorí celý život pracovali na vedeckej hypotéze, ktorá sa nakoniec preukázala ako mylná. Odstraňovanie chýb v hypotézach a zmena pohľadu na skutočnosť na základe nových poznatkov je (aspoň vo všeobecnosti) braná ako ideál vedeckého bádania.

Aj Einstein sa mýlil, keď predpokladal statický vesmír a zaviedol kozmologickú konštantu. Po dôkaze rozpínania vesmíru však svoj postoj prehodnotil a uznal, že sa mýlil.

Richard Dawkins so svojej knihe "Rozplietanie dúhy" a neskôr aj v "Božom blude" uviedol pekný príbeh z vlastného života:

👍 "Počas štúdia na Oxforde predložil jeden hosťujúci lektor z Ameriky dôkazy, ktorými jednoznačne vyvrátil obľúbenú teóriu jedného uznávaného staršieho profesora z oddelenia zoologie, na ktorej sme všetci vyrastali (dokázal, že Golgiho aparát skutočne existuje). Na konci prednášky sa tento starý profesor zodvihol, šiel za prednášajúcim, srdečne Američanovi potriasol rukou a nahlas a s emóciami predniesol: 'Vážený pán kolega, chcel by som sa vám poďakovať. Celých pätnásť rokov som sa mýlil.' Nasledoval búrlivý potlesk, až nám sčervenali ruky." 👏

Priznať si po dlhej dobe, že vaše vnútorné presvedčenie, na ktorom ste bazírovali dlhé roky je mylné, je čin hodný rešpektu a často sa nevída. Je to boj proti nepríjemnej disonancii. V tomto prípade musí prevládnuť racionalita nad zažitým postojom či názorom.

Takéto vrelé a okamžité prijatie úplne novej protirečiacej myšlienky (ako u profesora z Dawkinsovho príbehu), ktorá vyvráti dlhoročne presvedčenie, nie je dokonca ani medzi vedcami úplne samozrejmé. Často trvá prijatie nového radikálneho pohľadu na vec o niečo dlhšie. Ale medzi vedcami je to predsa len oveľa bežnejšie, než pri politikoch, konšpirátoroch či u fundamentálne veriacich.

Vedci totiž svoje presvedčenie objektivizujú a aj keď pociťujú disonanciu (odpor k nesúladu či nezhode), snažia sa svoje pocity potlačiť, lebo vedia, že veda musí byť objektívna a nech už vedú výsledky kamkoľvek, je lepšie záver postaviť na faktoch, než na pocitoch. 🧠⚡❤️

Ak by sa napríklad našla fosília králika v prekambrijskej vrstve (príklad od J. Haldane), tak by sa celá teória evolúcie ako ju poznáme zrútila (ale zatiaľ sa nič také nestalo a pravdepodobne ani nestane). Vedci by museli začať hľadať nové alternatívne vysvetlenie zapadajúce do obrazu tvoreného faktami.

Náboženskému fundamentalistovi, ktorí svoje presvedčenie o dobrom a spravodlivom Bohu zakladá na prostej, nepodloženej a neoblomnej VIERE v to, že je dobrý, však neotvoria oči ani brutálne príbehy zo Starého zákona, milióny detí zomierajúce hladom, na rakovinu či genetické choroby a ani prírodné katastrofy v "dokonale vyladenom vesmíre" zabíjajúce milióny nevinných ľudí každý rok. Proste takýto veriaci bude všetko obhajovať a prekrúcať tak, aby mu to sedelo do jeho predstavy dokonalého a uctievania-hodného stvoriteľa. Výhovorku, ktorá ho uspokojí a disonanciu oddiali si vždy nájde.

‼️ Áno. Všetci sa môžeme mýliť a aj sa často mýlime. Silou osobnosti je vedieť zmeniť svoj názor, ak sa preukáže, že pravda je niekde inde. Uzavretá myseľ bez možnosti zmeny postoja je však smutnou ukážkou ľudskej obmedzenosti.

👉 Prvým krokom, ako sa tomuto evolučnému fenoménu postaviť je, začať si uvedomovať vlastné kognitívne skreslenia a predpojatosti.

Ostražitosť pred novými spôsobmi zmýšľania a názomi nám v evolučnom procese pomohla, aby sme sa vedeli rýchlo a často lepšie (na základe skúseností) rozhodnúť v kritických situáciách. Dnes už však máme viac času na to, aby sme k problémom pristupovali skôr racionálne a uvážene a dali riešeniam čas na dôkladné preskúmanie.

Na záver k tejto téme na zamyslenie ešte krátky úryvok od Julii Sweenej z jej stand-up show Letting go of God:

"Viete, že pred pár mesiacmi vystúpil Stephen Hawking s tvrdením, že jeho teória - že čierne diery zničia všetko, čo do nich padne, teória, ktorá je jeho najväčším prínosom pre vedu a na ktorej je postavená takmer celá jeho reputácia a sláva - je pravdepodobne chybná?

Nebolo by to skvelé, keby aj pápež urobil podobné vyhlásenie? Keby jednoducho prišiel a povedal 'Milí moji, čítal som práve, čo nám ukazuje veda o našom veľkolepom, no aj veľmi skromnom mieste vo vesmíre a je to tak vzrušujúce a prekračuje to všetky naše predstavy. Biblia sa pri tom zdá úplne mizerná a neinšpirujúca a v porovnaní s týmto dokonca aj menej poetická. Je mi to hrozne ľúto. Tak veľmi som sa mýlil. Až by som si prial, aby Boh existoval, aby som mohol byť za to všetko utrpenie čo som spôsobil ľudstvu nejako potrestaný. No keďže žiadne kozmické tresty pre mňa nenastanú, myslím, že najlepšie bude, ak strávim zvyšok svojho života prácou na klinike plánovaného rodičovstva v Latinskej Amerike. Prajem Vám pekný deň.' " 🖤

Nebolo by skvelé, keby takéto precitnutia k realite boli bežné aj v politike (kde zmena názoru nie je braná ako racionalizácia svojich presvedčení ale skôr ako prevracanie kabátu) prípadne v náboženstvách (kde absolútna pravda od vševediacej bytosti nesmie byť spochybňovaná)?

S kognitívnou disonanciou sa dá bojovať. Treba na to len odhodlanie.