Ježišove pokrytectvo.

21.02.2019

Hlavným mottom Ježiša bolo odpúšťanie a tolerancia (čiže doslova presný opak toho, čo v praxi robí veľká časť kresťanov).

Takto Ježiša aspoň všetci kresťania navonok prezentujú. Odpúšťajúci hriešnikom, milujúci nepriateľov, nastavujúci druhé líce. Bezpodmienečná láska... s jednou dôležitou podmienkou:

Uverte v Neho a v to, že vás miluje, ináč vás čaká taká hrôza, ktorú si ani nedokážete predstaviť.

Nečakajte, že vám táto neviera bude odpustená.

Prečo sa kresťania nevedia zamyslieť nad absurditou samotného učenia ich náboženstva? Je naozaj možné, že ak sa od malička vtláča do hláv, že obetovanie vlastného syna je úžasný a ospevovania hodný čin, tak to naozaj tak budeme brať? Aj keď v bežnom živote by sme takého človeka zatvorili na doživotie do väzenia alebo rovno do blázinca?

A teraz nemyslím len akéhosi virtuálneho Boha, ktorý vraj obetoval svojho syna za hriechy, ale napríklad aj obeta vlastného reálneho syna Izáka reálnym človekom Abrahámom. To predsa ľudia musia brať ináč, než virtuálne obetovanie. Hmmmm - Nie. Toto všetko je brané ako vzor a príklad úžasných hrdinských činov. Pritom rovnako nemorálny, ako trest peklom za skeptické myslenie.

Toto sú dôvody, prečo kritizujem náboženstvá. Nie pre ľudí, ktorí tomu uverili (tí sú poväčšine len "intelektuálne leniví"), ale kvôli sile samotných náboženstiev zmanipulovať ľudí natoľko, že si neuvedomujú tú hrôzu, ktorú tak oslavujú a pokladajú za vznešenú. Kvôli ohromnej sile presvedčiť ľudí, aby na základe takéhoto učenia páchali zlo a zároveň si mysleli, že to robia pre dobrého Boha.