Brajt (anglicky Bright) je v tomto prípade podstatné meno a nie prídavné meno (vo význame bystrý, šikovný, jasný). Preto sa musíte v angličtine predstavovať ako "I am a bright." a nie "I am bright."
Brajt znamená teda človek, ktorý neverí nadprirodzenej podstate sveta. Dôraz kladie na rozum a vedecké poznávanie.
Ak sa označujete za ateistu, no nie ste spokojný s tým, že ateizmus odmieta iba božstvo a nezahŕňa aj ostatné ezoterické, supernaturálne či mystické bláboly, či pojmy ako agnostik, humanista, voľnomyšlienkár, skeptik, naturalista, realista, neteista, antiteisa, sekularista, racionalista a iné Vám úplne nesadlia, možno môžete zvážiť práve označenie BRAJT.
Ako Dennett uvádza ďalej vo svojom článku, brajti sú naozaj rôznorodí "Na mnohých veciach sa nezhodneme a máme široké spektrum názorov na morálku, politiku alebo zmysel života, ale všetci sme zajedno v tom, že neveríme na čiernu mágiu ani na posmrtný život."
Bright movement sa občas prekladá aj ako brajťanstvo. Založili ho dvaja brajti zo Sakramenta v Kalifornii. Korene tejto spoločenskej skupiny siaha však až do doby osvietenstva.
Prečo hnutie brajtov vlastne vzniklo? Ako uviedol Dennett v tomto článku (ktorý sa dá nájsť v angličtine aj na stránke www.the-brights.net alebo v slovenčine v Dennetovej knihe "Záhada ľudského vedomia"), nastala doba, kedy sa musia ľudia neuznávajúci nadprirodzené výmysly zjednotiť a ukázať, že sú opomínaní, aj keď tvoria pomerne veľkú časť populácie. Vyše 27 miliónov Američanov sa otvorene hlási k ateizmu, agnosticizmu či sú bez vierovyznania, no na rozdiel od religióznych členov komunity nepožadujú za až tak potrebné sa zgrupovať a dávať o sebe verejne všade vedieť. Navyše má hnutie povzbudiť ľudí, ktorí síce neveria v boha, no zo spoločenských dôvodov a pod tlakom okolia sa k tomu doposiaľ neodhodlali priznať. Prípadne dodržiavanie náboženských tradícií považujú skôr za svoju občiansku a spoločenskú povinnosť, než za náboženskú.
Podľa Dennetta dokonca táto skupina brajtov netvorí len menšinu, ale mlčiacu väčšinu. Avšak aj navzdory tomu sú názory tejto skupiny vládnou mocnosťou prehliadané, bagatelizované a preklínané. Pritom 93% členov Americkej akadémie vied sú brajti. Väčšina vedeckej a intelektuálnej spoločenskej vrstvy sú brajti. Prečo by mali byť teda práve brajti v dnešnej dobe tak často znevýhodňovaní? Prečo sa všetci politici snažia svoje kampane orientovať na náboženské skupiny a ponúkať im všemožné výhody?
Brajti sa podľa Dennettových slov nesnažia stavať do roly "agresívnych ateistov". Nechcú každú diskusiu zvrhnúť na tému náboženstva a dotknúť sa pocitov veriacich. Sú v tomto smere menej aktívni a práve preto aj politicky dosť bezmocní. Aj keď sú značne sekulárni, nesnažia sa získať väčšie privilégia, než majú katolíci, baptisti, hinduisti či iné skupiny. Chcú rovnaký rešpekt v spoločnosti.
Daniel Dennett v spomínanom článku uvádza, že "brajti berú svoje občianske povinnosti vážne preto, lebo neveria, že boh zachráni ľudstvo pred jeho hlúposťami".
Pýtate sa, ako sa potom označujú tí, čo nepatria k brajtom - teda aké je antonymum k slovu BRAJT? Ako navrhli členovia hnutia, mohlo by to byť SUPER od supernaturálny. Ale len čas ukáže, či práve tento pojem sa ujme.
Ak Vám táto definícia sedí na Vás, môžete sa dokonca na stránke https://www.the-brights.net/action/register/ zaregistrovať ako Brajt (s veľkým B, teda ako člen komunity).
