Filozofia vs. náboženstvo
Aká je povaha skutočnosti? Aký zmysel má môj život? Môžem si byť niekedy niečim úplne istý? Je morálka subjektívna? Prečo je skôr niečo než nič? Máme slobodnú vôľu? Čo je to krása? Existuje Boh?
Kladieme si mnoho otázok, na ktoré zatiaľ veda len sťažka (ak vôbec) dokáže nejako reagovať. Sú to otázky mimo sféru vedeckého bádania, empírie a induktívneho usudzovania. Pri týchto otázkach nedokážeme využívať vedecké metódy - zbierať údaje pozorovaním, vytvárať hypotézy, tie následne overovať a z toho vytvárať vedecké teórie.
Môžeme sa spoľahnúť jedine na
rozum, logickú dedukciu a správne úsudky. A možno na mnoho z týchto otázok
nebudeme vedieť ani nikdy odpovedať.
Takýmito témami sa však radi zapodievame a už od dávna sa im venovali mnohí myslitelia, ktorí odmietali tradičné (zvyčajne náboženské) odpovede na veľké životné otázky. Všetky tieto nezodpovedané otázky mali totiž kedysi (a v istých kruhoch ešte aj dnes) jednu štandardnú, spoločnú odpoveď, ktorá sa hodila takmer vždy: "Je za tým Boh". Problém bol v tom, že nám táto odpoveď nehovorí nič konkrétne a neposúva nás v poznaní. Ľudia sú však tvory zvedavé a vysvetľovať všetko tým, že to urobil Boh, nie je pre mnohých z nás uspokojivé.
Na určité otázky, na ktoré veda nedokáže odpovedať, sa snažia nájsť odpoveď rôzne filozofické smery, ale aj náboženstvá. Filozofia (z gréckeho "láska k poznaniu / múdrosti") však na rozdiel od náboženstiev učí, ako správne a konzistentne myslieť, ako sa vyhýbať dogmám i viere a ako používať rozum, racionálne uvažovanie a logiku na odpovedanie v podstate na akúkoľvek otázku.
Filozofia Vám nedá zaručené odpovede na hore uvedené otázky. To Vám nedá ani veda a už vôbec nie náboženstvo. Filozofia Vás však naučí, ako sa vyvarovať logicky chybným tvrdeniam iných a ako jasne poukazovať na argumentačné klamy.
Ako uviedol Hitchens vo svojej
knihe Boh nie je veľký: "Filozofia začína tam, kde končí náboženstvo, obdobne
ako platí, že chémia začína tam, kde končí alchýmia, alebo že astronómia začína
tam, kde končí astrológia."
Samozrejme na počiatku boli mnohé odpovede protofilozofov často vyslovene nesprávne. Ich skreslenie bolo ovplyvnené chabým poznaním sveta. Aj neskôr Aristoteles mal vo svojich myšlienkach mnoho chybných úvah. Domnieval sa napríklad, že myslenie ľudí sa nerodí v mozgu, ale v srdci.
Avšak správnym prístupom k argumentácii, skúmaniu a logickému hodnoteniu tvrdení, spolu s dôkladným pozorovaním sveta, sme sa postupne dostávali po krokoch ďalej v poznaní. Na takmer každú veľkú otázku existuje mnoho názorov, ktoré môžu byť (a aj často sú) diametrálne odlišné. Napríklad aj Platón a jeho žiak Aristoteles mali na mnoho základných otázok značne odlišné názory. To však z filozofie nerobí druhoradú disciplínu. Práve naopak - diskusiou a správnym argumentovaním sa poznanie vycibruje, spresňuje a posúva vpred.
To je na filozofii krásne, že Vás
nenúti upísať sa viere v jednu myšlienku. Neučí Vás čo si máte myslieť, ale AKO
MÁTE MYSLIEŤ.
Je len na Vás, či Vás oslovia viac myšlienky racionalistov (kladú dôraz na rozumové vnímanie), empirikov (kladú dôraz na zmysly) alebo sa prikloníte ku skeptikom (vedia, že rozum i zmysly nás vedia klamať), prípadne k pragmatikom, utilitaristom či mnohým ďalším. Pri prehlbovaní poznania ste slobodní robiť zmeny v postojoch a nikto Vás za to nebude zatracovať, či vyhlasovať za kacírov. Dôležité je o Vašom názore diskutovať a snažiť sa ho obhájiť. Zlepšovanie argumentačných zručností je hlavným cieľom dobrých diskusií. A ak Vám niekto ponúkne lepšie vysvetlenie, musíte byť ochotný sa svojho predošlého vzdať - a to je ďalší dôležitý bod, ktorý v náboženstvách takmer nenájdete.
Náboženstvá (veľká časť z nich) sú totiž postavené tak, aby prevládala poslušná a oddaná viera, ktorá je cnostne nadradená rozumovému uvažovaniu.
Západná filozofia sa od jej počiatkov v antickom Grécku začala rozširovať a kategorizovať a postupne sa z nej vyvinuli mnohé samostatné odvetvia od naturálnej filozofie (dnes známej ako VEDA), psychológie či politickej a sociálnej filozofie.
V rámci filozofie dnes rozoznávame jej hlavné odvetvia, ako epistemológia (čo je poznanie a ako vieme, čo vieme), matafyzika (aká je podstata reality a čo je za zmyslovým svetom), etika (čo je dobro a čo je správne), estetika (čo je krása), či logika (ako správne myslieť). Filozofia sa dnes chápe aj ako cesta uvažovania nad otázkami.
Teológia je tiež odčlenenou vetvou filozofie, avšak na rozdiel od náboženskej filozofie, ktorá neberie NIČ za vopred dané a úplne každú myšlienku berie ako hodnú podrobenia kritike a logickému hodnoteniu, vychádza naopak teológia z istej nedotknuteľnej axiómy - že Boh existuje. Na túto otázku sa nemieni kriticky pozrieť a berie ju ako základnú a nemennú vec, z ktorej potom vychádza pri každej ďalšej úvahe. A preto sa dopúšťa (pravdepodobne) chybných záverov zaťažených práve touto nepodloženou vstupnou premisou.
Ďalším veľkým rozdielom je, že filozofia i veda si vedia priznať, že sa mýlili. A s potešením svoje chybné názory opravia a radujú sa z nového poznatku a vylepšenia poznania. Náboženstvá na opačnej strane si však chyby nepriznávajú. Bludy ich doktrín, dogiem a svätých kníh totiž nemôžu byť chybné!!! Treba ich len reinterpretovať v inom svetle - označiť za metaforu, alegóriu, dobový štandard či hlbší význam.
Dôležité pri filozofii je, vedieť sa vzdať svojho pôvodného názoru, ak niekto ponúkne lepšie vysvetlenie. Túto ochotu v náboženstvách nenájdete. Náboženstvá (veľká časť z nich) sú totiž postavené tak, aby prevládala poslušná a oddaná viera, ktorá je cnostne nadradená rozumovému uvažovaniu.
Hume napísal vo svojej knihe Pojednanie o ľudskej mysli toto: "Omyly náboženstiev sú nebezpečné, zatiaľ čo omyly filozofov len smiešne."
Najťažším obdobím pre filozofiu bol práve stredovek v Europe, kedy teológia s jej dogmatickosťou vďaka cirkevnej moci prevládala nad filozofiou. Zástanci atomizmu boli v kresťanskej Európe po dlhé storočia perzekvovaní z prostého dôvodu: ponúkali oveľa lepšie vysvetlenie prirodzeného sveta, než náboženstvá. Filozofia sa dostala naspäť k nepotláčanej sile až v období renesancie a po nástupe osvietenstva. Vedecká revolúcia navyše spochybnila množstvo náboženských doktrín.
Samozrejme nie každého baví filozofovanie a premýšľanie nad podstatnými otázkami existencie. Na strednej i vysokej škole som bral hodiny filozofie ako niečo, cez čo musím prejsť, aby som dostal koncoročné hodnotenie či zápočet. Nikdy som sa nad témami nechcel hlbšie zamýšľať. Celkovo bola filozofia prezentovaná suchopádne a príliš fakticky. Vždy ma nadchýnala viac veda. Avšak stále som narážal na limity v poznaní - čo je pochopiteľné a prirodzené. Začali ma zaujímať mnohé filozofické názory a hľadal som lepšie zdroje. a to ma priviedlo aj k náboženskej kritike a ateizmu.
Asi najlepším a najzrozumiteľnejším zdrojom pre mňa bol skvelý 40-dielny youtube seriál Crash Course Philosophy (niektoré časti sú aj otitulkované). Ten sa názorne a pútavo venuje všetkým dôležitým filozofickým témam. Silno ho odporúčam k pozretiu.
https://www.youtube.com/watch?v=BNYJQaZUDrI&list=PL8dPuuaLjXtNgK6MZucdYldNkMybYIHKR
Ak radšej čítate a chceli by ste potrápiť svoje mozgové hemisféry otázkami, ktoré nemajú jasné odpovede, zistiť stanoviská na tieto otázky od najväčších mysliteľov, či sa naučiť správne a konzistentne argumentovať bez logických chýb, môžete skúsiť niektorú z množstva dobrých kníh venujúcich sa úvodu do filozofie. Osobne odporúčam začať napríklad s týmito knihami:
1. Komiksová filozofie
Skvelá novinka pre tých, ktorí nemajú radi nudné a suché fakty. Zábavnou komixovou formou Vás riekou filozofie prevedie antický filozof Hérakleitos, ktorý Vás stručne zoznámi s mnohými mysliteľmi a ich postojmi k rôznym témam, a to menovite v kapitolách Logika, Vnímanie, Myseľ, Slobodná vôľa, Boh a Etika. Aj keď je to komix, neznamená, že je to ľahké čítanie. Avšak je to naozaj len taký rýchly a zábavný prelet hlavnými pojmami a myšlienkami.
2. SpongeBob & Filozofie
Zábavnou formou sa dá k filozofii dá dostať napríklad aj jednou zo série kníh, ktoré prepájajú filozofické témy s obľúbenými televíznymi príbehmi a hrdinami, ako napríklad so Simsonovcami, Harrym Potterom, Pánom prsteňov či žltou podmorskou špongiou, ktorá ako jediná dokáže grilovať na dne mora - SpongeBobom. Autor Vás prevedie Zátiším Bikín a zoznámi Vás s hlavnými postavami a ich životnými postojmi. Okrem iného rozoberiete napríklad Aristetolovskú otázku, odkiaľ pramení neuhasínajúce SpongeBobove šťastie, ktoré aj pri mizerne platenej práci s obrácačkou na hamburgery, dokáže priniesť spokojnosť do jeho života. Prípadne, prečo sa hviezdica Patrik ako v jedinej časti veľmi bystrý podmorský jedinec rozhodol byť opäť inteligentne obmedzeným, avšak šťastným jedincom naháňajúcim medúzy so svojim kamarátom špongiou.
3. Filozofie pro chytré hlavy
Veľmi dobrým úvodom do základov filozofie je aj táto prehľadná kniha, ktorá je rozdelená do kategórií (Čo je: Poznanie, Skutočnosť, Myseľ, Správna úvaha, Dobré a čo zlé) a odpovedá na základné otázky, ako napríklad: Ako vieš, že niečo existuje? Ako ťa to napadlo? Má moja existencia zmysel? Je svet iba ilúziou? Je myseľ nezávislá na tvojom tele? Vážne cítiš to čo ja? Môžu počítače myslieť? Na čom stojí dobrý argument? Sú rozum a viera zlučiteľné? V čom tkvie dobrý život?...
A samozrejme desiatky ďalších skvelých otázok, nad ktorými sa oplatí zamyslieť.
4. Filozofia - Čo by sme mali vedieť
Viac chronologicky je rozdelená táto kniha, ktorá predstavuje na každej dvojstrane jedného dôležitého mysliteľa či myšlienkový smer. Prechádza od antických filozofov vrátane Sokrata, Platóna či Aristotela až po filozofov 19. a 20. storočia ako Russell, Sartré či Beauvoirová. Od pytagorovcov a sofistov, až po kritický racionalizmus či radikálny konštuktivizmus. Na konci sú opäť na dvojstranách vysvetlené základné filozofické pojmy ako dualizmus, vedomie, poznanie, pravda atď.
5. Kniha filozofie
O niečo podrobnejšou a vyčerpávajúcejšie podanou encyklopédiou filozofie je táto kniha nakladateľstva Univerzum, ktorá je na 350 stranách rozdelená tématicko-chronologicky. Nájdete v nej všetkých hlavných filozofov a ich myšlienky v textovej i prehľadnejšej grafickej forme.
6. Dejiny myslenia
K starším, ale pomerne vydareným knihám patrí aj táto kniha maďarského filozofa F. Lendvaia, ktorá sprevádza dejinami myslenia od prírodnej filozofie, cez stredovekú, až po modernú. S rezervou treba brať iba mierne propangadistické myšlienky v závere knihy, ktoré vyzdvihujú marxizmus-leninizmus.
Kto prejde úvodom a filozofia si ho získa, má pred sebou ohromné množstvo ďalších možností a kníh, ktoré sa venujú konkrétnym témam či filozofickým smerom. Osobne odporúčam aj knihu od M. Sandela "Spravedlnost: Co je správne dělat".