Dôkaz (nie len vedecký) je nevyhnutný k určeniu pravdivosti tvrdenia.

21.02.2019

Sú veriaci, ktorým nijako zvlášť nezáleží na tom, čo je pravda a za pravdu o realite pokladajú to, čo im predloží ich náboženstvo. Intelektuálna lenivosť je síce v istej miere prijateľná (hlavne pri zložitých filozofických otázkach) avšak pri náboženských tvrdeniach je tak očividne jasné, že VIERA nedokáže byť vhodnou metódou určovania pravdivosti. Stačí sa pozrieť na protichodné "pravdivé" tvrdenia stoviek náboženstiev, ktoré súčasne pravdivé byť nemôžu. A na čo sa odvolávajú? Na vieru.

Dokonca sa nájdu aj takí jedinci, ktorí tvrdia, že oni majú SVOJU PRAVDU alebo že ich pravda je iná, než pravda ďalších ľudí a každý má tú svoju pravdu. Takéto tvrdenia snáď ani nepotrebujú nejaké vyjadrenie a preskočím ich. To už je skoro ako sa vyjadrovať k New Age guruom, ktorí tvrdia, že vedia o ďalších realitách...

Čo teda môže presvedčiť ateistu o pravdivosti náboženského učenia? DÔKAZY samozrejme. Tohto slova sa však veriaci tak boja, že si vymysleli odpoveď, s ktorou ste sa už určite nie raz stretli:

"Boha netreba dokazovať. Boh je mimo nášho vesmíru a teda vedecké dokazovanie sa ho netýka."

Takto argumentujúci veriaci nechápe dve skutočnosti:

1. Čo je podstatou dokazovania

2. Dôkaz nemusí byť len vedecký.

Pozrime sa na definície základných termínov:

DÔKAZ je prostriedok na zistenie či zdôvodnenie PRAVDIVOSTI istého tvrdenia. Akéhokoľvek!!!

PRAVDA je zjednodušene povedané popis reality (vo filozofii existuje viacero teórií o pravde - evidentná, koherentná, pragmatická, konsenzuálna a korešpondenčná - avšak pre našu úvahu nepotrebujeme ísť tak hlboko).

REALITA je to, čo je, čo existuje. Opakom môže byť zdanie, ilúzia či možnosť.

Veriaci takto argumentujúci nechápu teda podstatu dôkazu. Dôkaz tu nie je iba na potvrdenie naturálnej podstaty niečoho. Dôkaz je všeobecný prostriedok na určovanie pravdivosti akéhokoľvek tvrdenia. Preto ak niekto niečo tvrdí, potrebuje svoje tvrdenie dokázať akýmkoľvek spôsobom. Bremeno dokazovania je stále na strane toho, kto niečo tvrdí a nie na strane toho, čo s tvrdením nesúhlasí.

Dôkazy sa neobmedzujú len na vedecké metódy dokazovania. Dôkazy môžu byť logické, matematické, priame, demonštračné, akékoľvek.

Vedecké dokazovanie je založené prevažne na empirických dôkazoch zíschaných vedeckými metódami. Slúži na potvrdenie či vyvrátenie vedeckých hypotéz. Záver musí byť testovateľný a nezávisle overiteľný.

Pri dokazovaní historických udalostí nie je možné vo väčšine prípadov využiť testovanie a overovanie hypotéz, ako sa to robí vo vede. Dôkaz o prvej svetovej vojne pochádza zo zachovaných dokumentov, výpovedí či pozostatkov.

Ak chcete napríklad dokázať pravdivosť Tálesovej vety, potrebujete jednoduchý matematický dôkaz.

Nejaký výrok môže byť zhodnotený ako pravdivý na základe logiky. Príkladom dedukčnej logiky je známy výrok v sylogistickej forme:

Premisa 1: Všetci ľudia sú smrteľný

Premisa 2: Sokrates je človek

Záver: Preto Sokrates je smrteľný

V logike existujú popri deduktívnych aj induktívne a abduktívne metódy. Pravdivosť záveru je závislý od "kvality" premís či axióm.

Ak preukáže niekto demonštračne a opakovane, že s určitou spoľahlivosťou dokáže predvídať budúcnosť, telekineticky ovládať predmety, čítať myšlienky či dilatovať čas a priestor a nechá tieto svoje schopnosti podrobiť skúmaniu, aby sa ukázalo, či to nie je obyčajný trik, tak má pred sebou demonštračný dôkaz. (Aj keď skeptik sa stále bude pýtať, či za tým nie je niečo neznáme naturálne).

Dôkaz môže byť silný alebo slabý. Medzi najslabšie sa pokladá osobná skúsenosť, ktorú kresťania tak radi používajú. Nedá sa overiť a ako poznáme ľudské zmysly a mozog, dajú sa jednoducho oklamať.

Takže ako sa dá dokázať existencia boha?

Tu sa musíme opýtať najprv "Akého boha?" Ak je to deistický boh, ktorý stvoril svet a nijako s nami nekomunikuje, nestará sa o nás a celkovo nijako neinteraguje s naším svetom, tak ostáva jeho dokazovanie naozaj mimo vedy. Rovnako Boh vo forme čistej lásky, prírody či energie je ťažko dokázateľný, lebo je aj zle definovaný.

Je samozrejmé, že supernaturálne javy vo všeobecnosti sa nebudú vedieť dokazovať vedeckým prístupom. Bola by to chybná kategorizácia dokazovania. Preto sa aj tieto javy volajú nadprirodzené a nie prirodzené. Ak však niekto tvrdí, že vie, čo ten konkrétny nadprirodzený jav obnáša a dokáže to určiť bez interakcie so svojou naturálnou podstatou, musí preukázať, že je toho schopný a ukázať, akým spôsobom sa to prejavuje. Na toho, kto to dokáže, čaká u Randiho odmena jeden milión dolárov.

AVŠAK ak hovoríme o Bohu vo verzii abrahámovského boha troch najväčších monoteistických náboženstiev - judaizmu, kresťanstva a islamu, tak rozhodne tento spadá do oblasti vedeckého dokazovania.

Tento Boh podľa učenia týchto náboženstiev koná zázraky, odpovedá na modlitby, ovplyvňuje naše životy. S niektorými dokonca komunikuje. A keďže interaguje s naturálnym svetom, musí byť vedecky dokázateľný!!!

Mnoho veriacich si myslí, že skeptického ateistu aj tak nič nepresvedčí. To nie je pravda. Avšak ako povedal Carl Sagan: "Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy."

Môžete argumentovať aj tým, že my možno nevieme, čo je naozaj skutočné. Je to, čo si myslíme naozaj skutočnosť alebo len náš skreslený pohľad na skutočnosť? Môžeme napríklad žiť v simulácii, ako to prezentoval film Matrix. Ťažko vyvrátime názor, že nie sme len programy či hologramy s programe mimozemšťanov fungujúcom podobne ako holopaluby na hviezdnej lodi Enterprise. Výborne vykreslil viacstupňovú ilúziu reality aj film Počiatok (Inception) s Di Capriom.

To, čo sa nám zdá dnes ako pravdivý popis skutočnosti, môže byť ilúzia alebo omyl. Bolo by nerozumné si myslieť, že náš dnešný obraz sveta je presný a dokonale pravdivý. Dlhé stáročia bol všeobecne prijatý obraz sveta, ktorý prijímal každý človek, založený na predstave nehybnej plochej Zeme uprostred maličkého vesmíru. Dokonca tabak či lobotómia boli považované za prospešné pre človeka.

Tieto tvrdenia však nevychádzali z dôkazov. Vedecké poznávanie sveta neexistovalo a práve to bol problém zlého hodnotenia záverov. Metafyzika, tradície a mýty boli považované za rovnako vhodný popis reality, ako veda.

Čím viac a lepšie dokážeme naše tvrdenia dokazovať, tým bližšie sa približujeme našimi názormi na svet skutočnej realite. Bez dôkazov sú naše tvrdenia - podobne ako to bolo v minulosti - len názormi, ktoré veda a logika tak často vyvrátili.