Rovnako ako nedokážu vstrebať subjektívne rozumovo hodnotenú morálku, ktorá nie je nadiktovaná vyššou entitou (najlepšie pastierom oviec z konca doby železnej), nedokážu sa postaviť ani k otázke života ináč ako absolutisticky a teda bez výnimiek. Prikázanie je prikázanie, život je život a za žiadnych okolností sa nesmie ukončiť. Preto ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ nepripadá do úvahy ani interrupcia (či eutanázia).
František to dal nedávno jasne najavo - interrupcia v ktoromkoľvek štádiu a za akýchkoľvek okolností je VRAŽDOU. Rovnako sa vyjadroval už aj Ján Pavol II, ktorý povedal "...Všetky dôvody, AKOKOĽVEK sú vážne a dramatické, nikdy nemôžu ospravedlniť úmyselné pozbavenie života nevinnej ľudskej bytosti." Proste čiernobiely dogmatický svet. Problém však nie je to, že bojujú za život - to robí väčšina ľudí - ale ich dvojaký meter a k tomu aj nepatričné definovanie života. Pre nich sú dve bunky v maternici už rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, ako ohrozená matka.
To tvrdí oficiálne cirkev. Zo štatistík však vychádza, že dnešní veriaci sa od učenia ich cirkvi často výrazne vzdiaľujú. Priepasť medzi nimi je niekedy až ohromujúca. Cirkev napríklad dodnes slepo bojuje proti antikoncepcii, no v mnohých krajinách (napr. Francúzsku, Španielsku či Brazílii) až 90% katolíkov v tom nevidí žiaden problém. V prípade potratov je napríklad vo Francúzsku iba 5% katolíkov zásadne proti potratom za každých okolností. Trochu ináč je to samozrejme v krajinách ako Kolumbia či Filipíny.
Pre náboženských pro-life aktivistov i cirkev je však prerušenie tehotenstva i v prvých dňoch doslova vraždou, a tá je neprijateľná, lebo je v rozpore s dokonale dobrým Bohom a jeho záujmami. Ja viem. Vy sa teraz chcete opýtať, prečo je teda Biblia plná zabíjania ľudí, keď je katolícka cirkev a teda aj mnoho katolíkov, tak strašne pro-life?! Ani sa radšej nepýtajte!
Veriaci sú totiž skvelí v ignorovaní nehodiacich sa veršov (vlastne väčšiny veršov). Oháňajú sa prikázaním Nezabiješ!, no statočne odignorujú verš, v ktorom má Boh jasno, že AK sa jedná o homosexuálneho, v sobotu pracujúceho a rodičov neposlúchajúceho ateistu, nosiaceho rôznorodé tkaniny a konzumujúceho krevety, tak vtedy treba rázne zakročiť a toho úchyláka vykameňovať z našich životov. Ten nečlovek si to podľa Biblie zaslúžil, lebo sa svojimi úchylkami postavil proti Božej NEPODMIENEČNEJ LÁSKE (s presne vyhranenými podmienkami!!!).
Jednou z argumentácií veriacich pro-life aktivistov je, že človek sa predsa nemôže len tak rozhodnúť, že sa zbaví plodu len preto, že ľutuje, že spravil v minulosti zlé rozhodnutie. Boh by niečo také samozrejme netoleroval. Alebo žeby to bolo ináč?
"Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť. Hospodin povedal: Človeka, ktorého som stvoril, vyhubím z povrchu zeme; počnúc človekom až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich utvoril." (Genesis 6:6) Ako potom chápať rozhodnutie Boha potopou vyhubiť celý svet, keď svoj plán tak pokašľal? Áno, živých cítiacich ľudí - SVOJE DETI (až na hŕstku tých obľúbených) a nie len jeden zhluk buniek. Nesnažil sa ich vychovať, napraviť či tolerovať akí sú, lebo zabíjanie je hrozné a ako ich "rodič" sa musí zodpovedne postaviť k ich výchove. Nieeee. Proste ich vykynožil.
Nie nie - zle to chápete. Nezabiješ stále platí - veď je to predsa ABSOLÚNA pravda. Kedysi však znamenala nezabiješ žida. A dnes sa to len upravilo na nezabiješ tých, pri ochrane ktorých sa kresťania môžu tváriť ako záchrancovia sveta. O záchranu moslimského decka umierajúceho v bárke pri úteku z domova často nemajú najmenší záujem, ale pre zhluk 150 buniek v maternici matky pôjdu protestovať do ulíc a niektorí sú ochotní za to zabiť aj lekára na interrupčnej klinike.
Neuvedomujú si, že "nezabiješ" je pritom univerzálne pravidlo v našej spoločnosti od nepamäti a je nezávisle na akejkoľvek viere či neviere. Kresťania sa len domnievajú, že oni prišli s týmto super-svet-zachraňujúcim zákonom a bez ich "pomoci" by sme sa zabíjali a znásilňovali hlava nehlava a sami by sme na to prísť nedokázali.
Nechcem sa púšťať do hodnotenia toho, či je lepšie byť pro-life alebo pro-choice. V oboch prípadoch sú extrémy neakceptovateľné a preto by sme mali hľadať ten správny kompromis. Je rovnako absurdné tvrdiť, že život začína počatím, ako je absurdné tvrdiť, že začína pôrodom. Nikto v tejto politickej "hre na slovíčka" nie je za zabíjanie, samozrejme. Rozdiel je hlavne v tom, kto ako definuje začiatok života a ľudská bytosť a do kedy má zmysel hovoriť o odstránení zhluku buniek nazývaného plod a od kedy o zabití dieťaťa. Toto je vážna morálna a filozofická otázka.
K stanoveniu hraníc života treba pristupovať racionálne, uvážene. Právo na potrat treba hodnotiť z viacerých stránok - i na základe sociálnych a emočných dopadov na matku, budúce dieťa, rodinu, spoločnosť atď. Takých štúdií je dnes už mnoho a vďaka tomu si mnohé krajiny určili rozumné pravidlá.
Väčšina západných krajín považuje umelé prerušenie tehotenstva V ODÔVODNENÝCH prípadoch do 22. až 24. týždňa tehotenstva za legálny čin (WHO definuje hranicu na 500g a teda 22 týždňov). Na Slovensku je to 12. týždeň tehotenstva (teda plod má 10 týždňov, pretože tehotenstvo sa počíta od prvého dňa poslednej periódy ženy a nie od oplodnenia). Dieťa dnes nedokáže do 20. týždňa žiť mimo ženskú maternicu (aj keď je to skôr inžiniersky a technologický problém a hranice sa budú určite posúvať). V niektorých krajinách je to však stále kontroverzná téma a napríklad v takom Salvádore je potrat za každých okolností ilegálny a množstvo žien si tam odpykáva tridsaťročné tresty za ukončenie svojho tehotenstva. A to je krajina so silným zastúpením rímskych katolíkov, ktorí antikoncepciu považujú za hriech.
Zilegalizovanie, ako je vidieť v praxi, nezabráni potratom. Potraty budú vykonávané naďalej, avšak nezákonne, tajne a hlavne rizikovo. Desaťtisíce žien zomiera ročne pri neprofesionálne a ilegálne prevádzaných potratoch, ktorých je vyše 22 miliónov, a to hlavne v krajinách, kde sa zákony riadia náboženským fundamentalizmom. Avšak samozrejme to, že to niekto robí, neodpovedá na otázku, či je to morálne alebo nie a neznamená to, že sa to kvôli tomu musí zlegalizovať.
Najlepšie by bolo, keby k nechcenému počatiu ani nemuselo dôjsť. Bolo by super, keby potraty nemuseli existovať a ľudia by boli dostatočne uzrozumení s možnosťami antikoncepcie a chránenia sa pred počatím. Keby napríklad katolícka cirkev netabuizovala sex a hlavne nebojovala stupídnym spôsobom proti antikoncepcii (a pritom povoľuje de facto to isté - prerušovanú súlož, ktorá však veľmi dobre nefunguje a hlavne vôbec nefunguje pri znásilneniach), mohlo byť dnes o množstvo potratov či nemilovaných detí menej.
Keby kresťania naozaj chceli bojovať za zníženie počtu potratov, bojovali by za zvýšenie povedomia o antikoncepcii a nie práve opačne. To, čo robia je populizmus, ktorý vychádza zo zakoreneného cirkevného postoja k žene ako k menejcennej bytosti určenej k rodeniu detí a poslušnosti voči mužovi.
Superstar katolíkov - Matka Tereza - dokonca pri preberaní Nobelovej ceny za mier vypustila z úst, že "najväčším ničiteľom MIERU sú interrupcie". A tým myslela v akomkoľvek štádiu. Dokonca postavila antikoncepciu na úroveň potratov. Čiže kondóm je podľa nej vraždiaci nástroj (a to nehovorím o vnútromaternicovom teliesku, ktoré zabraňuje uchyteniu oplodneného vajíčka na stenu maternice). Človek s takýmto názorom dostal Nobelovú cenu. To musí byť Boh najväčším ničiteľom mieru, keďže minimálne 20% všetkých (zistených) potratov nastáva samovoľne bez pričinenia ženy. Čo by to bol za divný boží plán vložiť do oplodneného vajíčka dušu a poslať ju priamo na druhý svet?
Základný problém pri otázke interrupcií nastáva hlavne pri definícii, KEDY ZAČÍNA ŽIVOT ČLOVEKA. Kresťania prišli s tvrdením, že život začína PRÁVE pri spojení spermie a vajíčka. Samozrejme vajíčko nie je potencionálny život a Bohom vytvorená menštruácia nie je zabíjanie a ani spermie nie sú potencionálny život, lebo by to vyzeralo pri každom sexe na genocídu. Rozhodli sa, že duša vstupuje do tela pri počatí. Tento problém sme už riešili minule (a nevyriešili), lebo veriaci nevedia odpovedať na otázku, čo sa stáva s dušou u jednovaječných dvojčat (keďže vajíčko sa rozdeľuje neskôr - rozdelí sa aj duša?) a čo s dvoma dušami pri následnom splynutí dvoch embryí do jedného, tzv. chimére (spoja sa dve duše do jednej?).
Veriaci svojim absolutizmom prechádzajú až do takých krajností, že bránia zničeniu embryí pri lekárskom výskume v úplne počiatočnom štádiu. Ten by naopak mohol zachrániť milióny reálnych životov. Výskum kmeňových buniek je jednoznačne najsľubnejším trendom vo vývoji medicíny v posledom storočí, nakoľko embryonálne kmeňové bunky (trojdňového plodu tvoreného asi 150 bunkami) dokážeme premeniť na ktorékoľvek tkanivo ľudského tela. Je to potencionálny život? Áno, no pri dnešnom pokroku v genetickom inžinierstve je skoro každá bunka v ľudskom tele potencionálnou ľudskou bytosťou.
Život sa však nedá definovať LEN ako potencionálny život. Potom by sme sa mali pracne snažiť spájať všetky ženské vajíčka s nejakou spermiou, aby denne nezanikali milióny potencionálnych životov. Prečo nevyužijeme každé jedno vajíčko a prečo nie sú ženy len inkubátormi pre potencionálne životy? No preto, lebo si vieme predstaviť sociálny dopad takého jednania. Rovnako, ako to rozumne hodnotíme pred počatím a plánujeme počet detí, robíme to súčasne aj po počatí až do doby, kedy sme zvolili hranice vzniku skutočného života. No a tie hranice sú otázkou. Ako píše Sam Harris v Liste kresťanom: "Každý, kto si myslí, že záujmy blastocysty môžu byť nad záujmami dieťaťa s poranením miechy, má svoje zmysly oslepené náboženskou metafyzikou."
Neviem, na základe čoho by som mal vytvoriť hranicu života, no som rád, že to ani ako jednotlivec urobiť nemusím. Sú rôzne názory na to, kedy život začína. Konsekvencionalisti hodnotia situáciu rozumovo a snažia sa zhodnotiť utrpenie embrya. Embryo do 24. týždňa nemá vyvinutú nervovú sústavu (receptory a mozgovú kôru) a teda nie je možné považovať potrat za utrpenie. Je však pociťovanie utrpenia začiatkom života? Existujú ľudia, ktorí kvôli zriedkavému ochoreniu nie sú schopní vnímať fyzickú bolesť - nie sú teda dostatočne živé osoby? Iní tvrdia, že vedomie je známkou života. Ale človeka v kóme (v bezvedomí) tiež berieme za živú osobu, však. Utilitaristi sa napríklad orientujú na blaho a šťastie ľudí. Bude trpieť plod bez nervovej sústavy, keď bude potratené? Nie. Bude trpieť žena a rodina, keď sa im narodí tažko postihnuté dieťa? Áno. Týmto by sa však dalo morálne obhájiť aj zabitie staršieho plodu.
Je naozaj ťažké stanoviť, kedy začína život na základe nejakého parametra. A aj keby sme boli schopní nájsť hranicu života (filozoficky či vedecky), musíme sa nad otázkou potratov zamyslieť aj eticky. Ako naložiť s niekoľkodňovým plodom, keď je v ohrození matka - od stavu ohrozenia života, cez stav trvalého ťažkého zdravotného poškodenia, cez fyzické či psychické poškodenie až po sociálno-ekonomické poškodenie. Opäť zložitá otázka. Kto určí hranice? A čo ohrozenie zdravia dieťaťa? Čo ak sa narodí mŕtve? Čo ak veľmi postihnuté či slabomyseľné? Čo ak bude nechcené, až nenávidené, lebo matka bola znásilnená a dieťa bude chýbajúcou láskou značne trpieť?
A čo prirodzené potraty? Ako ich budeme hodnotiť? Budeme vyšetrovať každý prirodzený potrat, aby sme vedeli, či je žena vinná z vraždy alebo to bol prirodzený proces (boží plán)? Je žena fajčiaca cigaretu či nestravujúca sa zdravo a ktorá následne potratí, vinná zo zanedbania starostlivosti o dieťa?
Toto sú všetko zložité otázky a populistický prístup katolíkov ich nezodpovie - aspoň nie uspokojivo. Tí budú radšej nadávať ateistom do vrahov a prirovnávať interrupcie nevedomého plodu k Holokaustu. Za prvé, pro-life a pro-choice nemá nič spoločné s ateizmom (poznám zopár sekulárnych pro-life aktivistov a taktiež množstvo katolíkov, ktorí nie len že sú za potraty, no vyhľadávajú úplne bežne kliniky na umelé oplodnenie, kde sa samozrejme oplodňujú viaceré vajíčka a tie nepoužité ostávajú "na stolíku v labáku") a za druhé, žiaden ateista čo poznám, nie je za interrupciu vo vyššom štádiu tehotenstva, kedy je plod už dostatočne vyvinutý a schopný prežiť mimo maternice.
Problém je, že kresťanskí pro-life aktivisti slepo nasledujú cirkevné doktríny aj v prípade, kedy sa má narodiť dieťa s narušenými kognitivnými schopnosťami, ktorého život by bol krátky, či dokonca mŕtve. Títo veriaci sa boja stúpiť na šikmú plochu a tak si to opäť zjednodušujú: Oplodnenie = dieťa a preto interrupcia = vražda. A hotovo. Avšak ak sa aj oni nad následkami trochu zamyslia, dokážu len ťažko odpovedať na predchádzajúce otázky.
Sci-fi spisovateľ Patrick S. Tomlinson pretvoril známu morálnu dilemu s vlakom a výhybkou do takéhoto zaujímavého znenia:
"Predstavte si, že ste na klinike umelej reprodukcie. Kliniku zachváti požiar a vy vstúpite do dverí, kde v jednom kúte plače a volá o pomoc päťročné dieťa. Na stole však stojí nádoba s 1000 zmrazenými embryami. Oheň sa šíri a vy viete schmatnúť jedno alebo druhé. Oboje nestíhate. Tretia možnosť je iba, že zomriete všetci."
Patrick vraví, že pri mnohých diskusiách s pro-life aktivistami ešte nikdy nedostal priamu jasnú odpoveď. A malo by to byť pre nich tak jednoduché rozhodnutie.
Ľudia sú teda rôzni a mnoho veriacich mení názor, ak sa to zrazu dotkne ich života. Cirkev (hromada chlapov v celibáte bez rodín) v tom však má jasno, lebo to určite tak chcel Boh. Alebo žeby nie? Pápež František sa jasne vyjadril, že "národ, ktorý zabíja vlastné deti, nemá budúcnosť". ÁNO. Dobre čítate. Toto povedal najvyšší zástupca cirkvi, ktorej hlavnou ideológiou je uctievanie syna Božieho, ktorý bol otcom poslaný na Zem, aby bol ukrižovaný. Má teda skupina ľudí, ktorí uctievajú takýto čin vykonaný na človeku, právo sa k interrupciám vyjadrovať?
Pozrime sa do histórie. Ani významní cirkevní predstavitelia kedysi netvrdili, že život začína počatím. Svätý Augustín v 4. storočí tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov (dnes vieme, že je to minimálne 20. týždeň) a pápež Inocent III. stanovil v 13. storočí, že kým sa dieťa nehýbe, je potrat beztrestný (17. - 20. týždeň). Tomáš Akvinský stanovil vstup duše do tela u muža v 40. dni a u ženy (samozrejme až) v 80. dni života.
Až v 16. storočí odsúdil prvýkrát pápež Sixtus V. umelé prerušenie tehotenstva v ktorejkoľvek fáze. Odvtedy sa to ešte zmenilo a definitívny zákaz potratom dal AŽ V ROKU 1869 pápež Pius IX. Áno, až v 19. storočí.
Dnes je výrazne proti potratom katolícka cirkev (preto sa tu obraciam hlavne na ňu), či ortodoxné cirkvi, no i množstvo evangelikánskych protestantov. Sú však denominácie, ktoré sú voči potratom trochu tolerantnejšie, ako napríklad metodisti, presbyteriáni či americkí luteráni. Moslimovia považujú plod za živý až po 120 dňoch, kedy sa už potrat nepovoľuje. Budhizmus napríklad nemá žiadne texty či dogmy ohľadne potratov. DalajLáma sa vyjadril, že potraty sú negatívnym javom, no existujú výnimky. Vravel "myslím, že potrat by mal byť povolený či odmietnutý na základe konkrétnych okolností."
Opäť si poviete, no a čo má čo záležať na tom, čo povedali nejakí ľudia. Dôležité je, čo vraví Biblia, ktorá je Božím slovom. Hovorí teda Biblia niečo o tom, ako sa brániť nechcenému počatiu, keď je to už pre kresťanov tak neskutočne dôležitá otázka? NIE. Hovorí snáď o prerušení tehotenstva? NIE. Ani v jednom z 613 priamych Božích prikázaní sa o tom Boh nezmieňuje, nehovorí o tom ani Ježiš a ani Pavol.
Je tam niečo o ochrane embrya a o tom, či je človekom? Nooo, vlastne ÁNO - avšak presne opačne, než ako by si to katolíci predstavovali.
Ak by si totiž katolíci niekedy prečítali svoju svätú knihu, zistili by, že len ťažko by pomocou nej obhájili svoj postoj. Už hneď v knihe Exodus 21:22-23 sa píše, že dieťa v lone nemá hodnotu človeka. Ak totiž pri súboji dvoch mužov je zranená žena a plod v lone zomrie, musí sa za neho vinník IBA ZAPLATIŤ odškodné ako za majetok. Ak však pri tomto incidente zomrie žena, musí sa zaplatiť životom podľa barbarského pravidla oko za oko, život za život.
Dokonca by sa mohli dočítať aj v knihe Levitikus 27:6, že dieťa (nie len plod) nemá cenu až do prvého mesiaca po narodení: "Ak ide o mesačné až päťročné dieťa, chlapca oceň na päť šeklov a dievča na tri šekle striebra."
Samozrejme odignorujme teraz dve obludnosti Biblie, a to, že žena je menejcenná a že s ľuďmi sa tu obchoduje ako s tovarom. Dôležité je, že ľudia od jedného mesiaca do staroby sú peňažne ohodnotení, avšak cena novorodenca ne nulová. Rovnako je to aj v knihe Numeri 3:15-16, kde Boh ráta za hodnotných iba tých, čo sú starší ako jeden mesiac.
Boh navyše nemá žiaden problém zabiť tehotné ženy i deti. Napríklad v knihe Ozeáš 14:1 sa píše "Samária nesie vinu za vzburu proti svojmu Bohu, padne pod mečom: ich deti budú rozsekané na kusy a tehotné ženy budú rozpárané."
Hospodin rozhodne nie je pro-life. Deti nechával zabíjať v DESIATKACH prípadov skrz celý starý zákon. (Poznámka pre zblúdilých kresťanov, ktorí sa tu často objavujú a tvrdia, že SZ je pasé a len NZ sa ráta: Starozákonný Boh = Boh otec = Duch svätý = Syn = Ježiš. A to je presné znenie vašej dogmy o trojedinečnosti).
Začína teda podľa Biblie život spojením spermie a vajíčka alebo niečím iným? Podľa knihy Genesis 2:7 sa začína prvým nadýchnutím "Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou." Z tohto si už aj židia vyvodili, že život začína narodením, teda prvým nádychom dieťaťa. Preto nemajú, na rozdiel od katolíkov, ani problém s interrupciami a výskumom kmeňových buniek.
Biblia teda nezakazuje potraty. A AJ KEBY ich zakazovala, my žijeme v sekulárnom štáte, ktorý nemá byť riadený žiadnou náboženskou ideológiou, ale racionálnym, inteligentným zhodnotením dopadov nášho konania na ľudí a na spoločnosť. Je absurdné ubrať všetky práva vedomej a cítiacej žene a povedať jej čo sa smie a nesmie udiať s jej telom - jej maternicou, a to na úkor niečoho, čo je len nevedomým, necítiacim zhlukom buniek.
Ak ste sa teda v čítaní dostali až sem, gratulujem. A ak máte ešte sily, napíšte mi aj Váš názor.
Vďaka.
